Denník N

Moja dcéra si po troch rokoch v ukrajinskej škole zvyká na slovenskú. A je z nej nadšená

Ukrajinské deti v Spojenej škole Tarasa Ševčenka v Prešove. Ilustračné foto - TASR
Ukrajinské deti v Spojenej škole Tarasa Ševčenka v Prešove. Ilustračné foto – TASR

Ukrajinské deti možno vedia viac ako slovenské, ale vidieť za tým lepší školský systém by bolo chybou.

Som Kyjivčanka. Slovensko som prvý raz navštívila ešte ako študentka v roku 2004. Potom som v roku 2011 absolvovala kratší prekladateľský pobyt v Bratislave a minulý rok ďalší v Banskej Štiavnici.

Teraz som opäť na Slovensku, tentoraz však nevedno, na ako dlho.

Jedným z mojich dávnych snov bolo žiť v krajine, ktorej jazyk som sa učila z kníh, čo som prekladala. No ani v tom najhoršom sne by mi nenapadlo, že sa mi tento sen splní za takých desivých okolností – v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Keď vypukla vojna, dlho som neváhala, či mám ísť do Európy, alebo zostať na Ukrajine. Dejiny Ukrajiny som poznala až príliš dobre na to, aby som mala akékoľvek ilúzie o našom východnom susedovi. Rozhodla som sa ísť na Slovensko v prvom rade preto, aby som ochránila svoje dieťa pred takzvaným „russkim mirom“. Slovensko je okrem toho domovom autorov a spisovateľov, s ktorými som spolupracovala a ktorí nám ponúkli svoju pomoc, za čo im bude moja rodina navždy vďačná.

Na Slovensku sme s dcérou už mesiac. Ako všetky Ukrajinky, ktoré odišli s deťmi do zahraničia, aj ja som si prešla byrokratickým procesom vybavovania dokladov. Vďaka pomoci ľudí, ktorí nás prichýlili, a mojej znalosti jazyka išlo všetko oveľa jednoduchšie. Treba však povedať, že aj slovenské úrady zjednodušili pre Ukrajincov všetky postupy a podmienky na získanie rôznych povolení a dokumentov.

Moja dcéra je tretiačka. Už mesiac chodí do slovenskej školy. Najprv som sa o ňu bála. Keď sme prvýkrát prišli do školy, so slzami v očiach mi povedala, že tam nechce ísť, pretože sa na ňu všetci pozerajú. Ale pri rozhovore s riaditeľkou školy sme obe cítili, že všetko bude v poriadku, že nie sme samy, že v škole už sú aj ďalšie deti z Ukrajiny.

Učitelia sa tvária, akoby ani nebola vojna

Prešiel mesiac a musím povedať, že moja dcéra je v slovenskej škole

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Školstvo

Vojna na Ukrajine

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie