MediaBrífing: Flašíkov web eReport funguje ako internetová televízia Smeru a Hlasu

Dobrý deň, dnes v MediaBrífingu okrem iného nájdete:

• eReport vysiela len tlačové besedy Smeru a Hlasu, iné strany ignoruje,
• blokovanie dezinformačných webov sa môže predĺžiť o tri mesiace,
• Obama varoval pred vplyvom sociálnych sietí na demokraciu,
• a ďalšie správy o médiách.

„eReport v centre diania,“ uvádza názov videa. Animácia divákov informuje, že o chvíľu sa začne živé vysielanie tlačovej besedy. Po necelej minúte sa zobrazí animácia loga strany Smer a nasleduje vystúpenie politikov.

Avšak nejde o žiadne živé vysielanie, ale o štyri hodiny starú tlačovku Smeru, ktorú portál eReport prevzal zo straníckych kanálov a vydal ako vlastný obsah.

Na druhý deň eReport propaguje tlačovú besedu Petra Pellegriniho (Hlas). Opäť nejde o vlastné vysielanie, ale len o prebraté video, a to aj so straníckou grafikou, ktorá hlása, že „premiér Heger opäť klame“.

Takto to funguje dlhodobo. eReport ani nepredstiera, že prináša vyvážené spravodajstvo, ale vysiela takmer výlučne vyjadrenia politikov Smeru a Hlasu. Web tak funguje ako ich spriatelená internetová televízia.

Konkrétne čísla:

• Na Facebooku zverejnil tento rok eReport 40 videí z tlačových besied, z toho 23 bolo z vystúpení predstaviteľov Smeru, 16 Hlasu a len jedno koaličné.
• Na YouTube bol pomer podobný, z 50 zverejnených videí patrilo 26 Smeru a 18 Hlasu.
• Videá z tlačoviek majú vždy tisícky prehratí.

Posledné mesiace robí pre eReport videorozhovory redaktorka Miriam Šramová. Najčastejšie si k mikrofónu volá predstaviteľov Smeru a Hlasu, Štefana Harabina a ďalších predstaviteľov verejného života, ktorí sú kritickí voči vláde.

Šramová, ktorá v minulosti pôsobila ako vzťahová poradkyňa či manažérka Pivovarov Topvar, rozhovory s predstaviteľmi koalície spravidla nerobí. Na tlačových besedách dáva politikom Smeru nekritické otázky.

Nie je to zámer, reaguje majiteľ eReportu Fedor Flašík. Vystúpenia iných politických strán vraj nevysielajú, pretože im do redakcie neposielajú pozvánky a tlačové správy. „Nemáme dostatok ľudí, aby sme všetko stíhali,“ vyhovára sa Flašík. Redakcia pritom často neposiela novinárov do terénu, ale len preberá videá Smeru a Hlasu.

Ako dôvod, prečo nezverejňuje tlačové besedy aj iných politických strán, uviedol Flašík aj ich malú atraktivitu. „Neviem, asi sú tie ostatné nezaujímavé,“ povedal. Smer je podľa neho zaujímavejší, lebo je „kontroverzný“.

Tlačovky iných politikov majú podľa Flašíka nižšiu sledovanosť. „Škoda peňazí, lebo ja to všetko musím zaplatiť,“ obhajuje sa. Povedal tiež, že redaktori s ním konzultujú, keď chcú ísť niečo točiť. „Keď chce niekam ísť, tak sa ma musí opýtať, lebo to stojí peniaze,“ vysvetlil Flašík.

Zasahovanie do obsahu: „S pánom Flašíkom máme nastavené jasné pravidlá. Do obsahu zasahovať nebude,“ povedala v roku 2020 šéfredaktorka eReportu Soňa Baniarová. Z nášho rozhovoru s Flašíkom však vyplýva, že do obsahu webu zasahuje, redaktori s ním konzultujú témy a sám im zadáva úlohy. Baniarová už ukončila pracovný pomer v redakcii eReportu.

Kontext: Web eReport vznikol v roku 2020. Jeho majiteľ Fedor Flašík je zakladajúcim a dlhoročným členom Smeru. Podľa nahrávky Gorila vyberal peniaze v mene strany, Robert Fico povedal, že Flašík získal pre Smer 250 miliónov korún (takmer 8,3 milióna eur). V 90. rokoch bol Flašík majiteľom reklamnej agentúry Donar, ktorá robila volebné kampane HZDS a dostávala veľké zákazky od štátu. „Fakt, že väčšinu lukratívnych zákaziek od HZDS získal Donar, je neodškriepiteľný. Bol to klientelizmus či lobizmus, nazvime to tak,“ priznal kedysi Flašík v rozhovore pre denník Práca.

---

Blokovanie dezinformačných webov sa môže predĺžiť o tri mesiace

Možnosť blokovať weby so škodlivým obsahom by sa mohla predĺžiť do 30. septembra 2022. Navrhujú to poslanci Juraj Krúpa, Michal Šípoš (obaja OĽaNO), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Milan Laurenčík (SaS) v novele zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Poslanci predĺženie lehoty na blokovanie odôvodňujú pokračujúcou vojnou na Ukrajine. „Šírenie dezinformácií a tzv. ‚škodlivého obsahu‘ ako prostriedku na vedenie hybridnej vojny je nesporne jednou z najnebezpečnejších foriem prebiehajúceho vojnového konfliktu a má veľký dosah na vnímanie reality obyvateľstvom,“ argumentujú v dôvodovej správe.

Návrhom by sa mal parlament zaoberať na schôdzi, ktorá sa začína budúci týždeň.

Viac informácií:

• Národný bezpečnostný úrad získal právomoc blokovať dezinformačné weby narýchlo po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Robiť to môže len do 30. júna.
• V súčasnosti sú zablokované štyri stránky – Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a Infovojna.
• Problémom je, že štát tají dôvody blokovania. NBÚ nezverejňuje svoje rozhodnutia, neposlal ich ani redakciám zablokovaných webov a nevyhovel ani žiadosti o ich sprístupnenie na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
• NBÚ vysvetľuje, že súčasná legislatíva mu neumožňuje viac transparentnosti. Stačila by pritom jedna veta v zákone, ktorá by úradu prikázala zverejniť rozhodnutia na svojej stránke.
• Koaliční poslanci tento problém neriešia a vo svojej novele navrhujú len predĺženie súčasného stavu o tri mesiace. Viac transparentnosti navrhujú poslanci ĽSNS, avšak ich návrh má veľmi malú šancu na schválenie.

Kritika: Slovenský zákon je na papieri nastavený ešte horšie ako ten ruský pred vojnou, napísal právnik Martin Husovec. „Zákon o blokovaní webstránok dezinformačnej scény zďaleka nespĺňa základné ústavné požiadavky. Prešľapy voči judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sú pomerne jednoznačné a početné.“

Čo bude ďalej: Podmienky blokovania webov má upresniť vyhláška. NBÚ sľúbil, že ju predloží do medzirezortného pripomienkového konania ešte v apríli.

Kontext: Česká situácia nie je o nič prehľadnejšia. Tamojšia vláda zatiaľ nechystá zákon proti dezinformáciám, blokovanie webov tak robia mobilní operátori a správca národnej domény po neverejnej dohode s vládou a tajnou službou.

---

Technologické spoločnosti ohrozujú demokraciu, varoval Obama

„Jedným z hlavných dôvodov oslabenia demokracie je zásadná zmena v tom, ako komunikujeme a prijímame informácie,“ povedal bývalý americký prezident Barack Obama vo svojom prejave na univerzite v Stanforde.

Hlavné myšlienky:

• Ľudia kvôli dezinformáciám umierajú. Sociálne siete však nie sú podľa Obamu jediným distribútorom toxického obsahu. „Časť z najviac poburujúceho obsahu na webe pochádza z tradičných médií,“ povedal. Sociálne siete však vďaka svojej dominancii prispeli k úpadku novín a profesionálnych médií.
• Obama odmieta argumenty internetových spoločností, že sú len neutrálnymi platformami, pretože aktívne rozhodujú o tom, čo na ich službách ľudia uvidia – či už kvôli moderovaniu obsahu, alebo prostredníctvom algoritmov, ktoré šíria obsah.
• Fungovanie demokracie je podľa Obamu skomplikované „nárastom konfliktov a trieštením informácií a publika“. „Som presvedčený, že ak nič neurobíme, tak sa tieto trendy zhoršia,“ povedal Obama. Potrebné sú inovácie, ktoré podporia zdravý diskurz či spomalia šírenie škodlivého obsahu.
• Obama vyzval zamestnancov IT firiem, aby odišli, ak firmy nebudú riešiť problém dezinformácií.
• Internetové spoločnosti nie sú dostatočne transparentné v súvislosti s tým, ako fungujú ich algoritmy šíriace obsah. Podľa Obamu je potrebný nezávislý výskum a dohľad nad algoritmami.
• Pokusy o samoreguláciu a rastúce priemyselné štandardy sú vítané, ale na riešenie problémov bude potrebná regulácia.

Obama sa svojím prejavom snažil – v štýle svojho niekdajšieho volebného hesla „Yes we can“ (Áno, môžeme) – dodať nádej a optimizmus, že problémy sa dajú riešiť.

„Sociálne médiá sú nástroj. A nástroje neovládajú nás, ale my ich,“ povedal Obama. „Je na každom z nás, aby sme si povedali, čo si vážime, a použili nástroje, ktoré sme dostali, aby sme tieto hodnoty podporili.“

Kritika: Mediálny analytik Rasmus Kleis Nielsen pripomenul, že Obama počas svojho funkčného obdobia nepriniesol žiadnu legislatívu, ktorá by problémy digitálnych platforiem riešila. Sám dokonca ako prvý úspešne využíval mikrocielenie reklám – nástroj, ktorý býva dnes kritizovaný za trieštenie spoločnosti.

Pozrite aj: Celý prejav Obamu na Stanforde + Obamov zoznam odporúčanej literatúry k téme.

Ďalšie správy o médiách

• Ministerstvo informatizácie chystá zákon, ktorým chce regulovať digitálne platformy. Tie by mali niesť zodpovednosť za šírenie nenávisti. Paragrafové znenie má byť predstavené v máji.
• Denník SME a týždenník Spectator spustili web pre Ukrajincov na Slovensku – novyny.sme.sk. Na projekte spolupracujú novinári z Ukrajiny.
• Denník N zablokoval v prvom štvrťroku tohto roka na svojej facebookovej stránke 2296 účtov, ktoré v diskusiách šírili nenávisť, vulgarizmy, vyhrážky alebo nepravdivé tvrdenia.
• Denník Štandard Jaroslava Danišku spolupracuje s vydavateľstvom Penty – poskytuje im komentáre o politike a vydavateľstvo pre nich bude predávať reklamu.
• Český iDnes má 100-tisíc digitálnych predplatiteľov. Tí môžu okrem čítania článkov na weboch iDnes, Lidovky a Expres získať aj prístup k filmom, audioknihám či e-knihám.
• Príspevky spochybňujúce ruské zločiny v Buči sa na Facebooku zdieľali častejšie ako pravda. Najviac dezinformácií sa šírilo na Slovensku, tvrdia experti z londýnskeho Inštitútu pre strategický dialóg.
• Netflix pripustil, že môže ponúknuť lacnejšie predplatné s reklamou. Streamovacia služba to zvažuje po tom, čo jej prvýkrát klesol počet predplatiteľov.
• Britský súd povolil vydanie Juliana Assangea do USA. Konečné rozhodnutie teraz musí urobiť britské ministerstvo vnútra. Zakladateľ WikiLeaks sa potom ešte môže odvolať na najvyšší súd. V USA Assangeovi hrozí až 175 rokov väzenia za zverejnenie tajných vládnych dokumentov.
• Televízia CNN po mesiaci ruší svoju streamovaciu službu CNN+, nové vedenie firmy chce totiž spojiť viaceré značky pod jednu službu. Problémom bol aj malý počet predplatiteľov. O prácu môžu prísť až stovky zamestnancov CNN+.
• Prevádzkovateľ amerického dezinformačného webu InfoWars Alex Jones vyhlásil bankrot. Za svoje lživé vyhlásenia čelí viacerým žalobám.

Titulka týždňa

Keď som zistila, že čakám dieťa, povedala som si, že v žiadnom prípade nebudem nakupovať v oddelení pre tehotné, povedala speváčka Rihanna. Ak to nie je niečo, čo by nosila pred tehotenstvom, nebude to nosiť ani teraz, v treťom trimestri tehotenstva. „Prepáčte, obliekať sa je príliš zábavné,“ povedala pre magazín Vogue. „Nenechám tú časť zmiznúť, pretože sa moje telo mení.“ Do časopisu ju nafotila Annie Leibovitz.

Pekný víkend!