Denník N

Súčasné blokovanie dezinformačných stránok je ústavne problematické. Čo s tým?

Ilustračné foto - N
Ilustračné foto – N

Proti dezinformáciám a vojnovej propagande sa štát musí brániť. No ústavne čistými prostriedkami. Nedávno prijatý zákon o blokovaní webstránok dezinformačnej scény zďaleka nespĺňa základné ústavné požiadavky. Prešľapy voči judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sú pomerne jednoznačné a početné.

Autor je vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte London School of Economics and Political Science (LSE)

Sila právneho štátu a jeho inštitúcií závisí od jeho schopnosti vyriešiť svoje problémy čistými prostriedkami. To platí ako v trestnom práve pri riešení korupcie, tak aj pri obrane proti dezinformáciám. Účel nesvätí prostriedky. Zlých aktérov nemožno bez riadneho procesu a ústavných záruk proti zneužitiu len tak potajme potrestať.

Zhrňme si prijatý zákon. Tajnostkársky úrad si sám vyhodnotí, čo je „závažná dezinformácia“. Dôvody pre rozhodnutie odmietne sprístupniť. Pri implementácii koná mačovsky. Technický spôsob, a teda rozsah blokovania, si zvolí úrad. Tak isto aj čas blokovania. Ale nemusí ich nikomu verejne povedať. Nemusí zvážiť ani primeranosť vzhľadom na cieľ.

Dotknuté stránky nie sú notifikované a ani nemajú právo sa vopred vyjadriť. Teoreticky môžu po zablokovaní podať správnu žalobu. Rozhodovanie o nej bude trvať roky. Verejnosť pri nenačítaní stránky netuší, že sú zablokované pre rozhodnutie nejakého úradu.

Roky na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) bojujem proti zle nastaveným zákonom na blokovanie webových stránok. Proti ruskému zákonu som so svojimi študentmi mnohokrát v Štrasburgu intervenoval podaniami priateľa súdu. Napríklad keď 97 % blokovaných stránok tamojší regulátor zablokoval len „nechtiac“ pre zlú voľbu technickej implementácie. ESĽP Rusko vždy za tieto prešľapy cepoval. Žiaľ, musím vás šokovať. Slovenský zákon je na papieri nastavený ešte horšie ako ten ruský pred vojnou (len zamestnanci štátu sú brzda, aby nebol rovnako zneužitý).

Prečo? Poďme teda po poriadku.

Dezinformácie sú jed. Kazia vzťahy. Kazia spoločnosť. Avšak na prvý pohľad tento jed len ťažko možno odlíšiť od nutrične hodnotnej stravy. Nik nemá čas vždy dávať stopercentne pozor na to, čo konzumuje. Všetko si overovať. Nie každý môže mať ochutnávača na všetko. Zároveň však, keď už zhltnete jed, zväčša si to uvedomíte neskoro. Navyše na zvrátenie jeho dôsledkov musíte konať rýchlo a precízne.

Parlament rozhodol, že Národný bezpečnostný úrad má byť celoslovenský „ochutnávač“ pre závažné jedy. Na tom by ešte nebolo nič zlé, keby na určenie toho, čo je závažný jed, mal jasné a akceptovateľné kritériá.

Nemusíte byť právnik, aby vám bolo jasné, že pojem „závažná dezinformácia“ je všetko, len nie určitá. Miera možnej svojvôle je naozaj široká. Vidieť to aj z pokusov o odôvodnenie zo strany NBÚ („postačuje primeraná pravdepodobnosť“, „spôsobujúci nejakú škodu, ujmu, čiže nepredstavujúci nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu/niečomu“).

Môže stačiť, že spoločensky dôležité informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce? Ak vedome klamem svojim študentom o úrovni slovenskej legislatívy, je to závažné? Asi nie. Možno sem prídu ako turisti. Ak politická strana vedome klame o použití prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo o súdnych rozhodnutiach, aby tak získala voličov? Verím, že to nemôže stačiť na zablokovanie celých webstránok. Podľa výkladu NBÚ som si však nie taký istý.

Na odlíšenie závažného jedu od legitímnej diskusie je potrebné pozrieť sa na dosah alebo úmysel systematickej činnosti organizácie alebo jednotlivca. Ak sú dezinformácie platené z peňazí krajiny, pre ktorú je tá naša nepriateľ? Nepochybne jed. Ak sú šírené s úmyslom propagovať vojnu? Nepochybne závažný jed. Ak systematicky šíria úplné výmysly a podsúvajú ich ako pravdivé spravodajstvo? Pravdepodobne jed. Ibaže by išlo o paródiu alebo akceptovateľnú ľudskú hlúposť (čítaj: teória plochej Zeme).

Európsky súd pre ľudské práva prirovnáva blokovanie stránok k zakázaniu novín. Považuje ho za extrémny prostriedok, ktorý možno uplatniť len výnimočne. Dôvodom je, že zákaz celej stránky obmedzuje slobodu slova aj vo vzťahu k tomu, čo na nej je legitímne alebo do budúcna bude. Zákon by teda mal zaviesť riadne a preskúmateľné kritériá. Len samotná závažnosť informácií, ktoré sú nepravdivé alebo zavádzajúce, nestačí. Treba sa sústrediť na kvalifikovanie dosahu a úmyslu v rámci systematickej činnosti.

Zakotviť sa však musí aj presný proces na preukázanie, že tieto kritériá sú splnené. Stránkam musí štát dať šancu, aby sa bránili alebo prípadne odstránili problematický obsah.

Rozhodnutie má robiť súd. Jeho prieskum by však mal byť reálny. Nie pritakávanie a štempľovanie bez odôvodnenia. Nič nevylučuje, aby súd predbežne zakázal stránku na základe prvotných dôkazov a potom vec riadne posúdil (ako pri väzbe a treste). Nemôžeme však vynášať takéto zásadné rozhodnutia bez rovnosti zbraní a prizerania sa verejnosti.

Zákon musí zároveň riadne podchytiť technologickú implementáciu blokovania. NBÚ zjavne z „blokovania“ urobil plnohodnotné odstraňovanie stránok. Okrem poskytovateľov pripojenia žiadal totiž aj webhostingové firmy, aby weby zhodili. To samo osebe nie je problém, ale zákon o tom nič nehovorí. Blokovanie je ako odstránenie z mapy. Váš prehliadač vám ukáže stopku, hoci stránka je stále online. Zhodenie webu je jeho vymazanie.

Na obe žiadosti musí existovať právny podklad. Navyše, zákon by mal jasne špecifikovať, aká forma blokovania sa má použiť, pretože rôzne formy majú rôzny dosah. Zákon môže nájsť aj inovatívnejšie spôsoby, ako obmedziť stránky, napríklad cez periodické presmerovania na edukačné weby. V každom prípade by používateľ mal presne vedieť, prečo stránka nie je dostupná a mať možnosť si prekliknúť na rozhodnutie.

Áno, ak sa zmení zákon, aby bol v súlade s ústavou, náš celoslovenský ochutnávač (NBÚ) bude mať čo robiť, aby riadne zablokoval stránky. Lenže zákaz webstránky by nemal byť triviálne jednoduchý a lacný. Tak isto ako ním nemá byť vyšetrovanie a odsúdenie korupcie.

Navyše, podľa Ústavy SR a judikatúry Ústavného súdu to všetko musí byť v riadnom zákone prijatom Národnou radou SR, a nie nejakej ľahko zmeniteľnej vyhláške štátneho orgánu.

Samozrejme, blokovanie nevyrieši problém dezinformácií. Akurát pomôže spoločnosti neotráviť sa pri nákupe v niektorých putikách. Na komplexné riešenie problému treba do odhaľovania jedu zapojiť celú spoločnosť, vytvoriť technologické riešenia, podhubie pre firmy, prepojiť s nimi akadémiu a naliať do ekosystému štátne peniaze.

Len ťažko nájdete inú oblasť, kde možno jednou investíciou podporiť inovácie, akademický výskum (dokonca aj v spoločenských vedách) a ešte aj vyriešiť problém ohlodávania demokracie a právneho štátu. Slovensko ako malá krajina má ideálne podmienky na experimentovanie. Dobrý úmysel na jeho uskutočnenie však nestačí.

Ten takisto nestačí pri písaní zákonov. Ľudské práva tu nie sú len pre dobré počasie. Majú nás vyviesť práve z búrok. Ak sa predkladatelia morálne obhajovali potrebou rýchlej reakcie, tak čas na spoločenskú zhovievavosť iste po dvoch mesiacoch uplynul.

Netreba zabúdať, že spackaná obrana nie je žiadna obrana právneho štátu. Keď príde na jej historické zhodnotenie, nikoho nebude zaujímať, že pôvodný úmysel bol dobrý.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Médiá

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie