Varujú pred katastrofálnym kolapsom hmyzu. Za „apokalyptických jazdcov“ vedci označili klimatickú zmenu a poľnohospodárstvo

Najväčší pokles hmyzu je na poľnohospodárskej pôde v trópoch, kde strata habitatov spolu s klimatickou zmenou vytvára najväčší tlak na živočíchy.
V niektorých regiónoch sveta došlo k poklesu početnosti hmyzu o 50 percent a k poklesu hmyzích druhov o 25 percent. Môže za to klimatická zmena a intenzívne poľnohospodárstvo.
K najväčším úbytkom došlo v tropických krajinách.
Uvádza to štúdia, ktorú tento týždeň vydala trojica vedcov z University College London v špičkovom časopise Nature.
Strata hmyzu škodí nielen životnému prostrediu, ale „môže poškodiť aj ľudské zdravie a potravinovú bezpečnosť, hlavne vinou straty opeľovačov,“ povedala spoluautorka štúdie Charlie Outhwaiteová v správe University College London k štúdii.
Podľa vedkyne zo zistení plynie, že treba naliehavo prijať opatrenia na „ochranu prirodzeného prostredia, na spomalenie rozvoja intenzívneho poľnohospodárstva a na zníženie emisií v boji s klimatickou zmenou“.

Šesťtisíc lokalít po celom svete
O poklese hmyzu vieme aj z viacerých starších výskumov. V roku 2017 vyšla v časopise Plos One štúdia, ktorá ukázala, že medzi rokmi 1989 až 2016 klesla v chránených oblastiach západného Nemecka váha lapeného hmyzu o zhruba 80 percent.