Denysa nepopravili, len ho zabili. Rodičia hľadajú svoje deti v chladiacich boxoch aj priekopách (reportáž z Ukrajiny)
Márnic a pojazdných chladiacich boxov, ktoré navštívila rodina Rudenkovcov, bolo mnoho. Azda sedem? Alebo dokonca osem? Nakoniec otec a strýko Denysa Olexandroviča dosiahli cieľ. Našli ho.
Doteraz bolo v obciach, ktoré ležali pozdĺž línie postupu ruských vojsk na ukrajinskú metropolu Kyjiv, nájdených 1126 tiel. Mužov, žien, detí.
Mimochodom, detí bolo štyridsať. Zostali po nich rodičia, ktorí Rusom už zrejme nikdy neodpustia, že sa v marci 2022 usadili v obciach na severozápad od Kyjiva. Najskôr ich ostreľovali a bombardovali a potom do nich vošli s tankami a obrnenými transportérmi, strieľali okolo seba a niekde aj popravovali.
Denysa nepopravili. Len ho zabili.
Denys bol dobrovoľník. Vlastne sa ani nikam neprihlásil. Jednoducho vzal auto, a keď boli mestá okolo Kyjiva pod paľbou, pendloval medzi devastovanými oblasťami a o niečo bezpečnejším Kyjivom. Do vojny prázdny, naspäť s toľkými ľuďmi, koľko sa mu ich do auta napchalo.
Matke sa naposledy ozval 5. marca. Dovtedy jej pravidelne telefonoval, aby bola pokojná.
Skúšala mu volať. Neodpovedal. Ani na ďalší deň, ani na ten nasledujúci.
Najprijateľnejšia myšlienka, ktorá rodičom v takej chvíli opanuje myseľ, je, že bol zajatý alebo zranený, ale určite sa z toho dostane.
Rodina začala hľadať Denysa až po tom, čo ruské vojská zaradili spiatočku a už bez podstatnej
