Nedeľná nekázeň: Pýcha a pád

Izaiáš babylonskému kráľovi adresoval tieto slová: Povedal si si: Vystúpim do neba. Budem tróniť na najvyššom vrchole svätého vrchu. Podobný budem Najvyššiemu. Do podsvetia ťa zvrhnú! Tvoj osud vyvolá úžas: Je to azda ten muž, čo vydesil zem a ríše sveta rozochvel úzkosťou, svet premenil na pustatinu a zrúcal jeho mestá? Králi odpočívajú na svojom území vo svojej hrobke. Nepripojíš sa k nim, lebo si ničil vlastnú krajinu a vraždil svoj vlastný ľud. 

Ako aktuálne znejú dnes tie slová. Koľkokrát v dejinách sa už zopakoval ten príbeh: Sebazbožštenie človeka a následný pád? V minulom storočí ho ľudstvo zažilo dvakrát. Vzostup a pád Hitlera. Vzostup a pád Lenina a Stalina.

Jung v eseji »Po katastrofe« napísal: Friedrich Nietzsche predpovedal, že Boh je mŕtvy a že jeho dedičom sa stane nadčlovek, fatálny tanečník na lane a blázon. Keď niekto príde na podivnú myšlienku, že Boh je mŕtvy alebo že vôbec neexistuje, psychický obraz Boha, ktorý predstavuje určitú psychickú dynamickú štruktúru, sa vracia späť do subjektu a vytvára „podobnosť Bohu“, totiž všetky vlastnosti, ktoré patria len šialenému človeku a vedú ku katastrofe. Vzniká diabolská karikatúra človeka, ktorá je pre všetko ľudské neznesiteľná.

Dnes temný duch nestavia svoj trón na hrobe mŕtveho Boha; naopak, nasadzuje si masku zbožnosti. Oltár a trón sa v Rusku spojili v zlovoľnej koalícii. Nový cár vyhlásil vojnu skazenému Západu, aby zachránil posvätné hodnoty kresťanstva. Jedným z hovorcov nového Ruska je Alexandr Dugin. Slovanskú ezoteriku spája s ateizmom stalinizmu a cézaropapizmom ruského pravoslávia. Už roky hovorí o svätej vojne proti dehumanizovanému Západu. Neváha pritom používať apokalyptický slovník: Toto je tá posledná bitka, ktorá sa k nám rýchlo približuje. Pred siedmimi rokmi napísal: Nemôžeme brať do úvahy len čisto mechanické aspekty. Tie sú, samozrejme, veľmi dôležité – aj delá a jadrové zbrane. Ale našou najdôležitejšou zbraňou je viera.

C. S. Lewis upozorňoval, že niet nebezpečnejšieho zla, ako je nárok totalitnej moci posvätený náboženstvom: Ak už máme mať za vládcu tyrana, zbojnícky barón bude lepší než inkvizítor. Jeho krutosť môže časom ustať, jeho chamtivosť sa môže napokon nasýtiť, a keďže nejasne tuší, že koná zlo, napokon sa môže snáď i kajať. Inkvizítor, ktorý si svoj hlad po moci a strach mýli s Hlasom neba, nás bude mučiť nekonečne, pretože nás mučí so súhlasom svojho svedomia a svoje lepšie impulzy považuje za pokušenie. Aká sila obstojí proti neústupnosti takej bezuzdnej moci? Neviem nájsť inú silu, ktorá by tu zavážila, okrem tej, čo sa zjavila vo Veľkej noci. Proti pýche a krutosti agresora stavia moc seba obetujúcej lásky. Proti sile, ktorá pretláča svoje ja proti svetu, Boh stavia silu tých, ktorí dávajú vlastný život, aby chránili vo svete ohrozené dobro. Nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer, popravený za prípravu atentátu na Hitlera, v liste z väzenia napísal: Boh sa necháva vytlačiť zo sveta na kríž. Boh je vo svete bezmocný a slabý. Náboženstvá odkazujú človeka v jeho núdzi k Božskej moci vo svete, evanjeliá ukazujú bezmocnosť a utrpenie Boha – len trpiaci Boh nám môže naozaj pomáhať. 

Francúzky filozof Gilles Lipovetsky v knihe Éra prázdnoty konštatoval, že zo západného sveta sa vytratil étos obetavosti. Nik vraj už nie je ochotný obetovať vlastné či skupinové záujmy pre spoločné dobro. Ak by to bola pravda, bol by západný svet naozaj duchovne mŕtvy. Tento temný čas je osudovou skúškou. Znovu to vieme s istotou: V čase skutočného ohrozenia náš svet nezachráni nič, iba sila nezištných obetí. Dennodenne nám to ukazujú naše sestry a bratia trpiacej, statočnej, odvážnej Ukrajiny. To je výzva, ktorá dnes pred nami stojí. Nepodľahnúť strachu o seba, ale statočne ponúknuť seba samých v zápase o záchranu spravodlivosti a slobody v ohrozenom svete. 

Boh vidí všetko – povedal Volodymyr Zelenskyj, a odpovedá na to spôsobom, pred ktorým sa nemožno ukryť. Neexistuje bunker, v ktorom by si sa mohol skryť pred Božou odpoveďou.