Denník N

Ústavný súd Kiskovi: Buďte spravodlivý a vymenujte ústavných sudcov

Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Andrej Kiska pri jeho vymenovaní za prezidenta. Foto – TASR
Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Andrej Kiska pri jeho vymenovaní za prezidenta. Foto – TASR

Hoci Ústavný súd odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, v odôvodnení mu prikázal vymenovať dvoch z pätice zvolených kandidátov za ústavných sudcov. Prezident rozhodnutie ešte nemá.

Dvaja z pätice Eva Fulcová, Ján Bernát, Imrich Volkai, Juraj Sopoliga a Miroslav Ďuriš sú bližšie k tomu, aby sa stali ústavnými sudcami. Vyplýva to z dokumentu, ktorý vypracoval Ústavný súd.

Ide o odmietnutie prezidentovho návrhu vyložiť ústavu, aby bolo zrejmé, či prezident môže odmietnuť vymenovať parlamentom zvolených kandidátov na ústavného sudcu a kto všetko vlastne dnes kandidát je.

Hoci Ústavný súd návrh prezidenta o výklad odmietol, v odôvodnení, prečo tak urobil, vlastne prezidentovi hovorí, čo má urobiť. Príkazy sú jasné: odstráňte protiústavný stav a vymenujte niekoho z týchto piatich za ústavných sudcov.

Nie je jasné, čo prezident urobí, rozhodnutie ešte nedostal.

Kandidáti kalkulovali

Parlament minulý rok zvolil šiestich kandidátov na tri voľné miesta ústavných sudcov. Ústava hovorí, že prezident má mať k dispozícii dvojnásobný počet kandidátov, aby bolo z čoho vyberať.

Kiska však vymenoval do Košíc iba sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovú. Ostatných vymenovať odmietol, pretože podľa neho na funkciu nemajú. Všetci piati sa obrátili na Ústavný súd, že boli porušené ich práva.

Urobili tak v dvoch skupinách – Fulcová, Ďuriš a Sopoliga v jednej a Volkai a Bernát v druhej. V prípade prvej trojice Ústavný súd rozhodol, že prezident porušil ich práva. V rozhodnutí však senát urobil chyby, ktoré podľa prezidenta spôsobili, že rozhodnutie je nevykonateľné – napríklad písomný a ústny rozsudok sa nezhodujú.

Po tom, čo prvá trojica uspela, druhá dvojica svoju sťažnosť zo súdu stiahla, pretože nechcela, aby existovali dve protichodné rozhodnutia, ak by im náhodou iný senát nedal za pravdu.

Prezident sa spýtal, čo robiť

Kiska sa pre nejednoznačné rozhodnutie senátu o porušení práv troch kandidátov obrátil na Ústavný súd, aby jeho plénum rozhodlo, čo má urobiť. Zároveň chcel vedieť, či Bernát a Volkai sú stále kandidátmi na ústavných sudcov.

Rozhodnutie o ich nevymenovaní totiž ďalej platí, a pretože vzali späť svoje sťažnosti, oficiálne proti nevymenovaniu neprotestujú. Podľa prezidenta tým status kandidátov stratili.

Košice spor nevidia

Ústavný súd žiadosť prezidenta odmietol, lebo vraj nevidí žiadny spor. V odôvodnení napísal, že platí rozhodnutie senátu, že prezident porušil práva troch kandidátov. Podľa pléna nemožno situáciu stotožňovať s nevymenovaním generálneho prokurátora, pretože vtedy bol na funkciu iba jeden kandidát, a teda priznali prezidentovi právomoc v istých závažných prípadoch ho nevymenovať, ale tu je kandidátov dosť, aby mal prezident z čoho vyberať.

Súd tiež nad rámec uvádza, že Volkai a Bernát sú podľa neho tiež kandidátmi na ústavných sudcov.

Je nepochybné, že skutková i právna situácia všetkých piatich nevymenovaných kandidátov je rovnaká. Podľa názoru Ústavného súdu by preto nebolo spravodlivé, aby dvom kandidátom na sudcov Ústavného súdu, ktorí vzali svoje sťažnosti späť, bola rozhodnutiami navrhovateľa, ktoré sú zjavne protiústavné, odobratá šanca zostať kandidátmi na sudcu Ústavného súdu.

Prezident podľa pléna môže a má zrušiť svoje rozhodnutia o nevymenovaní Bernáta a Volkaia a následne z pätice vybrať dvoch ústavných sudcov. Týmto spôsobom navrhovateľ odstráni ním spôsobený protiústavný stav, ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov Ústavného súdu, napísalo plénum.

Právnik: Cítim zápach politiky

Namiesto príjemnej vône práva je z neho cítiť štipľavý zápach politiky, čo by sa pri rozhodnutiach na tejto úrovni nemalo stávať, myslí si o zdôvodnení rozhodnutia ústavný právnik Peter Kubina, ktorý zastupoval na Ústavnom súde kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Môj celkový dojem je, že na jednej strane tu bol záujem a vôľa poskytnúť určitý výklad ústavy, no zároveň tu bol záujem a vôľa z nejakého dôvodu vyhnúť sa meritórnemu prerokovaniu návrhu, možno z obavy, že papier Zbierky zákonov by závery nemusel uniesť.

Kubina nesúhlasí s Ústavným súdom, že neexistuje spor, a nepáči sa mu ani to, ako tvrdia, že sa to nedá porovnať s kauzou Čentéš. Nesúhlasí ani s tým, že Volkai a Bernát sú stále kandidátmi na sudcov, pretože v právnom štáte podľa neho späťvzatie sťažnosti znamená stotožnenie sa s orgánom, ktorý vo veci rozhodol.

Ak by bol Kubina na mieste prezidenta, nevedel by, čo má robiť, pretože Ústavný súd neurobil žiadny výrok. Je však celkom zrejmé, že väčšina pléna Ústavného súdu je prinajmenšom v tejto veci nastavená proti prezidentovi. Z toho rozhodnutia je cítiť, že nech by prezident predložil akékoľvek argumenty, tak s nimi neuspeje. Podobný problém na Ústavnom súde má verejná ochrankyňa práv, ktorej Ústavný súd odmieta návrhy ako na bežiacom páse, povedal Kubina.

Sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros, Ladislav Oros a Rudolf Tkáčik s týmto názorom pléna nesúhlasia a pripojili k nemu odlišné stanovisko.

Ústavný súd je jedinou inštitúciou v štáte, ktorá môže interpretovať ústavu v prípade sporov ústavných orgánov. To, že tak Ústavný súd odmietol urobiť, považuje prezident Andrej Kiska za veľmi vážnu situáciu, povedal jeho hovorca Roman Krpelan. Považujú tiež za neobvyklé, že prezident zatiaľ stanovisko nedostal, vrátane rozdielnych stanovísk sudcov. Podrobnejšie stanovisko a ďalšie kroky prezident oznámi po ich doručení.

Rozhodnutie Ústavného súdu

Teraz najčítanejšie