Rozstrieľaná slovanská vzájomnosť

Autor je literárny vedec

1

Ruská trestná výprava „na podporu bratskej jednoty Rusov a Ukrajincov“ je v skutočnosti dobyvačnou, vyhladzovacou ruskou vojnou, ktorá nemá príkrym rozporom medzi slovami a činmi v Európe 21. storočia obdoby. Jej cieľom je masové vyvražďovanie, zrovnanie Ukrajiny so zemou, zničenie ukrajinského teritória, zotročenie ukrajinského národa. Takto vyzerá v skutočnosti podľa ruských politických, intelektuálnych a cirkevných elít a vojenských autorít russkij mir, mier na spôsob ruského sveta.

2

Takýto je koniec panslavizmu, mýtu o všeslovanskej vzájomnosti, za ktorou sa v posledných storočiach skrýval panslavistický sen o ruskej nadvláde nad svetom.

Existuje všeslovanská a slovanská vzájomnosť. Nie sú jedným a tým istým, a môžu byť aj celkom odlišné. Slovné spojenie „slovanská vzájomnosť“ je dieťaťom konca 18. storočia a doby Kataríny Veľkej. Za jej vlády sa stalo Rusko eurázijským impériom od Baltického po Čierne more a od hraníc Habsburskej monarchie a Poľsko-litovskej únie po Sibír a Aljašku. Po ničivých storočiach a porážke Turkov pri Viedni v roku 1693 si Európa uložila program racionálneho usporiadania správy a jej vojenského zabezpečenia. Na mapu Európy sa dostala okrem severojužnej aj západovýchodná os a s ňou aj ruská otázka. Francúzsky filozof a historik Alain Besançon spojil ruskú moc s teritoriálnym rozširovaním bez pevných hraníc, so zväčšovaním krajiny ako prejavom ruskej mocenskej nadvlády a „umenia lži rovnako starého ako Rusko“.

Symbolom ruských dejín je predstava Ruska ako tretieho Ríma. Johann Gottfried Herder ju doplnil o predstavu skvelej slovanskej budúcnosti. Takto začal vznikať z ruských zdrojov slavianofilský mýtus ako spojenie mýtického slovanského pôvodu s utópiou Slovanstva budúcnosti. Takto vznikla inventing Slavia, vynájdená Slávia, mýtus a konštrukt, ktorý sa stal historickým faktom – ako idea.

3

Pri tvorbe veľkých