Denník N

Vyšívať a aspoň na hodinu nechať oddýchnuť hlavu. Ako sa ženy z Ukrajiny zapojili do umeleckého projektu

Z workshopu ukrajinskej výšivky na výstave Daniely Krajčovej v Pistoriho paláci v Bratislave. Foto - N
Z workshopu ukrajinskej výšivky na výstave Daniely Krajčovej v Pistoriho paláci v Bratislave. Foto – N

Umelkyňa Daniela Krajčová pripravila v Bratislave spolu s Annou Dudikovou z Ukrajiny sériu workshopov tradičnej ukrajinskej výšivky pre ženy, ktoré sa ocitli na Slovensku. „Nepýtam sa ich na to, čo prežili. Ide o spoločne strávený čas,“ hovorí Krajčová.

Za stolom sedí okolo dlhého stola niekoľko žien. Za nimi visia kresby na farebných detských plienkach, na druhej stene pribúdajú medzi plátnami potlačenými linorytmi drobné farebné výšivky. V strede stola je košík s bavlnkami, zopár vytlačených vzorov, ihly a čokoláda.

Keď Daniela Krajčová plánovala výstavu Obrúsok / Cерветка / Servetka, predstavovala si to trochu inak. Bez dlhého stola, bez vyšívania. Lenže potom vypukla vojna u našich susedov a ona vedela, že hovoriť o materstve, ktorému sa vo svojich prácach venuje, nejde bez toho, aby nedala priestor aj množstvu žien matiek, ktoré k nám prichádzajú, lebo stratili svoj domov.

„Sama mám tri deti a nedokážem si predstaviť, že by som sa mala zbaliť a niekam odísť,“ vraví Daniela Krajčová.

Kamarátka ju v parku zoznámila s Ukrajinkou Annou Dudikovou, ktorá prišla do Bratislavy s dvoma deťmi a mamou. A odtiaľ bol už len krok k sérii workshopov tradičnej ukrajinskej výšivky, ktorej výsledok sa dá vidieť v Pistoriho paláci v Bratislave.

Umelkyňa Daniela Krajčová a Anna Dudiková z Ukrajiny. Foto – N
Medzi plátnami s linorytmi postupne pribúdajú výšivky, ktoré vznikli na workshopoch. Kurátorkou výstavy je Jana Babušiaková. Výstavu organizačne zastrešuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, ktorá koordinuje Cenu Oskára Čepana. Daniela Krajčová je vlaňajšou laureátkou ocenenia. Foto – N
Niektoré ženy sa na workshopy vracali opakovane. Foto – N

Terapeutický účinok

„S ďalšími mamami zo škôlky sme sa doma stretávali každý týždeň. Pili sme čaj, rozprávali sa a vyšívali,“ hovorí Anna Dudiková. „Veľmi nám to pomáhalo, aj keď nebola vojna. A keď vypukla, začali vyšívať aj ženy, ktoré dovtedy nevyšívali.“

Jej domov je v Kyjive, „tridsať kilometrov od Buče“, ako spresňuje peknou slovenčinou. Naučila sa ju

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Životy žien

Kultúra

Teraz najčítanejšie