Košický newsfilter: Spomedzi primátorov krajských miest investuje do Facebooku najviac Polaček
Dobrý deň,
čítate výber desiatich najdôležitejších správ týždňa z Košíc a okolia. Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na [email protected].
1. Pre nechcených novorodencov sú hniezda záchrany na východe bezpečné
V utorok (19. 4.) našli v hniezde záchrany v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb mŕtveho chlapčeka. Dieťa bolo do hniezda pravdepodobne vložené živé, ale zlyhal systém, ktorý mal zalarmovať lekárov. Nikto v detskej nemocnici niekoľko dní netušil, že tam leží dieťa a čaká na pomoc.
Polícia teraz vyšetruje, kto a čo zanedbal.
Ako vlastne fungujú hniezda záchrany a majú systém kontroly nastavený tak, že je vylúčené, aby sa mohla zopakovať podobná tragédia ako na Kramároch? Na to sme sa pýtali v štátnych nemocniciach v Košiciach a v Prešove. Obe tvrdia, že je to vylúčené.
V oboch špitáloch je, samozrejme, alarm. V prešovskej fakultnej nemocnici J. A. Raimana sa spustí do piatich minút po vložení novorodenca a o 30 sekúnd je personál pri inkubátore.
V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) zvoní alarm dvakrát. Prvý signalizuje, že je hniezdo otvorené, druhý po troch minútach, že je tam dieťa.
V Prešove každý deň o 16. hodine osobne kontrolujú hniezdo záchrany, preskúšajú funkčnosť alarmu a spíšu o tom záznam.
V Košiciach je osobná kontrola dvakrát denne – ráno o siedmej a večer o 19. hodine.
Navyše sú nad oboma inkubátormi kamery, nepretržitý výstup z nich má personál na monitoroch.
A čo ak vypadne prúd a alarmy a kamery budú nefunkčné?
„Sú napojené na záložný zdroj, ktorý sa aktivuje v priebehu niekoľkých sekúnd. Následne na to sa zvyšuje frekvencia osobných kontrol na každé tri hodiny. V prípade, ak by sme zistili nefunkčnosť systému, bude to oznámené verejnosti nápisom na hniezde zo strany ulice, aby tam v tom čase nikto dieťa neumiestnil,“ hovorí Zuzana Vojteková, primárka perinatologického centra v prešovskej nemocnici.
Podľa primárky neonatológie Ivety Kostelníkovej v UNLP na Rastislavovej ulici za 17 rokov existencie hniezda záchrany nikdy nemali problém s jeho fungovaním. Za ten čas z neho vybrali 20 novorodencov. Naposledy sa alarm rozozvučal vlani počas Vianoc.
Na Slovensku je spolu dvadsať hniezd záchrany. Matka doň môže uložiť novorodenca anonymne a beztrestne bez toho, aby niekto pátral po jej pôvode či po pôvode dieťaťa. Projekt v roku 2004 spustilo občianske združenie Šanca pre nechcených, doteraz zachránil 77 detí.
Prezidentkou združenia je autorka projektu Anna Ghanamová. Denníku N povedala, že sa bude snažiť doplniť do vyhlášky formuláciu, ktorá presne určí, ako často (koľkokrát denne) má personál v nemocnici hniezda záchrany kontrolovať aj osobne. Doteraz si nemocnice samy nastavovali tento režim.
2. Ťažba uránu na východe Slovenska nerieši závislosť od ruského jadrového paliva
Minister hospodárstva Richard Sulík pred pár týždňami nielen spomenul možnosť ťažby uránu na východe Slovenska, ale medzičasom už zriadil pracovnú komisiu, ktorá má túto možnosť preskúmať.
Do úvahy prichádzajú dve ložiská – väčšie v rekreačnej zóne Jahodná pri Košiciach a menšie pri Spišskej Novej Vsi. Obsahujú zásoby uránovej rudy, ktoré by slovenským jadrovým elektrárňam (pokrývajú polovicu domácej spotreby elektrickej energie) stačili dohromady na minimálne sedemdesiat rokov.
Keď sa v minulosti robil prieskum týchto ložísk, odpor miestnych obyvateľov a ochranárov proti ťažbe bol taký silný, že presadili zmenu legislatívy. Tá už teraz vyžaduje súhlas obyvateľov dotknutých obcí v referendách. Až potom by sa mohlo začať dobývanie rádioaktívnych nerastov.
Aj keby Sulík túto referendovú bariéru nejako prekonal, zámer zbaviť sa závislosti od ruského jadrového paliva by nedosiahol. Minister hospodárstva totiž hovorí iba o ťažbe uránu, nie o jeho ďalšom spracovaní. Na Slovensku by sa iba vyťažil ako surovina, ktorá sa posiela ďalej na obohacovanie.
Urán je hlavnou prísadou do paliva vnútri palivových tyčí. Predtým je však potrebné ho obohatiť, vyrobiť z neho malé pelety a tými naplniť palivové tyče. A Slovensko je od Ruska závislé, pretože iba ruská firma TVEL má dnes licencovaný dizajn tyčí, ktoré sú kompatibilné s našimi reaktormi typu VVER 440.
Z alternatívnych dodávateľov tyčí pre tieto reaktory je najbližšie k rozbehnutiu výroby americká spoločnosť Westinghouse, výrobný závod má aj vo Švédsku. Slovensko a ďalšie krajiny závislé od ruského dizajnu sa spojili, aby urýchlili vývoj tyčí a uľahčili ich licencovanie. Je však otázne, ako dlho to bude trvať. Slovensko má zásoby jadrového paliva na tento a budúci rok.
Navyše aj samotné rozbehnutie ťažby uránu je niekoľkoročný proces. „Ak by všetky štúdie a posudzovania vyšli v prospech povolenia na ťažbu, uvažovať o bani sa dá teoreticky o tri až štyri roky,“ povedal Tomáš Bálint, majiteľ spoločnosti Ludovika Energy, ktorá robila geologický prieskum na slovenské ložiská.
Znamená to, že súčasnú situáciu s možným nedostatkom jadrového paliva – keby Rusko jednostranne zastavilo export uránu alebo by ho EÚ zaradila medzi embargované suroviny – by ani prípadná ťažba na Slovensku nevyriešila.
Najväčšie svetové zásoby uránu sa nachádzajú v Austrálii a v Kanade. Dôvodom, prečo sa oveľa viac uránu ťaží v Rusku a najmä v Kazachstane, je vysoký dopyt po lacnom uráne z tamojších ložísk.
3. Ukrajinci zháňajú na Slovensku terénne autá pre domobranu na východe
Vojna na Ukrajine sa ešte zďaleka neskončila, no situácia na hraničných priechodoch taký dojem môže vyvolávať. Už sa objavujú dni, keď viac ľudí aj vozidiel prechádza zo Slovenska na Ukrajinu než naopak.
Zvýšený pohyb áut smerom na východ spôsobil fakt, že pred dvomi týždňami Ukrajina zrušila dovozné clo na motorové vozidlá. A zrazu sú kolóny pri výstupe zo Slovenska.
Zažil ich aj Eduard Buraš,
