Podivuhodný prípad Juraja Blanára, inžiniera

O Jurajovi Blanárovi, inžinierovi, vieme povedať toto: krásnych a okrúhlych dvadsať rokov je poslancom za Smer. Dal si, pravda, v roku 2006 prestávku a išiel županovať do Žiliny, ale potom si už prestávku nedal a bol županom aj poslancom naraz.

Takže: krásnych a okrúhlych dvadsať rokov vo vysokej politike, mnohonásobný poslanec, viacnásobný župan, podpredseda strany Smer a člen predsedníctva. To je dosť veľa rokov a dosť veľa funkcií na to, aby sme o Jurajovi Blanárovi, inžinierovi, vedeli aspoň niečo hmatateľné; len to nie je celkom pravda.

Otázka je, napríklad, čo Juraj Blanár robí.

Nuž, Juraj Blanár, inžinier, väčšinou stojí. Chápete: Fico je za mikrofónom, alebo je za tým mikrofónom Blaha a chrlia oheň a síru a spravodlivý hnev a pravdu, a Juraj Blanár, inžinier, stojí v pozadí, také to poctivé krovie. Viete si to aj predstaviť: uhladený oblek, ruky zopnuté vpredu, na tvári absolútne žiadny výraz, hlavne žiadny výraz. Stačí si to odstáť, stačí proste byť.

Pravda, občas sa Juraj Blanár, inžinier, postaví k mikrofónu a uspávači hadov vtedy blednú závisťou, aj Ján Figeľ žasne. Juraj Blanár, inžinier, by totiž svojím prejavom dokázal unudiť aj pokročilého budhistického mnícha, ktorý posledných päťdesiat rokov hľadel na Himaláje.

No a to je tak trochu omyl, nebezpečný omyl. Okrem toho, že je Juraj Blanár, inžinier, nudný, nevýrazný a dokonalý aparátčik, je totiž aj nebezpečný. Nebezpečný je preto, že je lojálny. Lojalita sa prejavuje presne tým, že, futbalovou terminológiou povedané, neváha si zašpiniť dres, neváha urobiť taktický faul, dostať za mužstvo žltú kartu, skrátka, zobrať to na seba.

Dnes sme vo vojne, to len aby bolo jasné. No a keďže servilný aparátčik Juraj Blanár, inžinier, si vždy ochotne zašpiní dres a povie to, čo treba, dnes, vo vojne, to znamená, že to občas hrá na stred, ako keby nejaký stred vôbec existoval, a občas to hrá rovno na ruskú stranu. Čiže kolaboruje s nepriateľom.

Pozor, to neznamená, že to, čo Juraj Blanár, inžinier, hovorí, si aj nevyhnutne myslí. Je dokonca možné, že Juraj Blanár, inžinier, si nemyslí vôbec nič – že sa skrátka nikdy žiadnymi myšlienkami neobťažoval, teda s výnimkou toho, že je celkom fajn byť podpredsedom, poslancom a občas aj županom.

Juraj Blanár, inžinier, si možno naozaj nemyslí to, čo hovorí, akurát je to úplne jedno: škody pácha aj tak, pácha ich vedome a navyše mu to je ešte aj úplne jedno. Skrátka, je presne ten poslušný aparátčik, ktorý keď sa dá, tak ublíži, a keď sa nedá, tak aspoň nepomôže.

Čiže ešte raz a tak, aby sa to nedalo nepochopiť: sme vo vojne a Juraj Blanár, inžinier, je celkom vedome na strane nepriateľa. Ostávajú teda dve možnosti – buď tomu všetkému verí a v takom prípade je tragicky mimo a taký celkovo hlúpy, alebo tomu, naopak, neverí, no a v tom prípade klame a robí to vedome.

Jediná dilema je v tom, ktorá možnosť je horšia a odpudivejšia. Inak nič; všetko jasné.