Denník N

Mohli sme mať automobilku, keby ju komunisti nezničili

Motocykel Súľov, rok výroby: 1948. Foto 2015 - Jozef Janiš
Motocykel Súľov, rok výroby: 1948. Foto 2015 – Jozef Janiš

Príbeh cieľavedomého konštruktéra Emila Bojdu a jeho vozidiel značky Súľov mal smutný koniec

Prvá republika bola v začiatkoch a s ňou začínal aj ostravský podnikateľ Emil Bojda (1903 – 1974). S manželkou Žofiou založil v Třeboviciach (v tom čase obec, od roku 1990 mestský obvod Ostravy) vlastnú firmu a začal podnikať v oblasti autodopravy. Niekoľko vozidiel, ktoré mali na dverách znak prekrížených kladív a nápis Autodoprava Bojda, vozilo materiál na výstavbu, ktorá bola v tom čase na vzostupe.

Podnikali veľmi úspešne a za našetrené peniaze začali v roku 1933 v Třeboviciach stavať kovodielňu a továreň na výrobu elektrospotrebičov. Bojda zamestnával niekoľko desiatok ľudí, ktorí pod značkou EMBO vyrábali veľmi kvalitné a moderne tvarované jedno- a dvojplatničky, sporáky, žehličky, ale i kovania a píly.

Výroba napriek politike

V 30. rokoch začali byť v Československu mimoriadne populárne motocykle. Organizovali sa amatérske preteky, ktorých sa s nadšením zúčastňoval aj Bojda. Vášeň pre mechanické stroje a motorizmus prerástla do plánu postaviť vlastnú automobilku, v ktorej by začal s výrobou ľudového motocykla a automobilu.

Počas protektorátu Bojda výrobu nezastavil. Politicky sa síce neangažoval, no napriek tomu bol neskôr jeho pragmatický postoj vnímaný negatívne. Neprepustil ľudí a továreň nezavrel.

Jeho sen vypracovať sa na výrobcu vozidiel bol silnejší ako politika. Začal si kresliť prvé návrhy ľudového motocykla a automobilu. Rozkreslil rozmerové štúdie a vymýšľal konštrukčné inovácie. Veril, že po skončení vojny dá ľuďom lacné a spoľahlivé vozidlo v jednej i dvoch stopách.

Lov na podnikateľov

Vojna sa skončila a prišli voľby roku 1946. V Česku vyhrali komunisti, na Slovensku demokrati. Situácia v Česku predznamenávala nepriaznivé prostredie na podnikanie. Množili sa novinové články s vymyslenými príbehmi o tom, ako továrnik Bojda klamal a podvádzal a ako vykorisťoval zamestnancov. Na továreň EMBO uvalili dočasnú správu.

Zamestnanci protestovali. Bojda dostal poriadkovú pokutu 50-tisíc korún a verejné pokarhanie. Zároveň bol čoraz častejšie obviňovaný z kolaborácie s Nemcami, korupcie nemeckých úradov počas protektorátu a dokonca aj za to, že jeho elektrické variče ohrievali čaj nemeckým vojakom pri Stalingrade. Jeho továreň mala menej ako 50 zamestnancov a podľa zákona ju nebolo možné znárodniť. Bolo však možné ju konfiškovať, pokiaľ by jej vlastník bol uznaný ako kolaborant. Ťaženie proti jeho osobe sa začalo.

Motocykel Súľov, dobová fotografia, Foto internet / archív Josefa Bojdu
Motocykel Súľov, dobová fotografia, Foto internet/archív Josefa Bojdu

Súľovský útek

Bojda sa rozhodol, že postaví novú továreň na Slovensku. Vybral si obec Hrabové (dnes časť Bytče). Postavil tam budovu a previezol stroje z Třebovíc. Na neďalekom kopci začal stavať hotel. Továrenská hala bola v roku 1947 hotová. Nový projekt nazval Súľov a paralelne s výrobou elektrospotrebičov sa výroba orientovala aj na spustenie výroby motocykla a automobilu.

Napriek všetkým problémom Bojda veril, že sa politická situ­ácia zmení a zvíťazí zdravý rozum. Zamestnancom poskytoval sociálne zázemie a ďalšie vzdelávanie. Najsilnejším motívom, prečo sa nevzdať, bol sen o výrobe vozidiel.

Miestny národný výbor v Hrabovom 8. februára 1948 „zhodnotil vynikajúce zásluhy pána továrnika Emila Bojdu za jeho budovateľskú prácu na povznesenie obce Hrabové a jednomyseľne sa uzniesol na svojom zasadnutí z 21. januára 1948 udeliť mu čestné občianstvo obce Hrabové“. Práve vtedy továreň opúšťali prvé funkčné prototypy ľudového motocykla a automobilu pod názvom Súľov.

Technický výkres ľudového automobilu Súľov, 1948.Foto - archív Josefa Bojdu
Technický výkres ľudového automobilu Súľov, 1948.Foto – archív Josefa Bojdu

Ľudové a svetové

Motocykel mal jednoduchú konštrukciu, ktorá umožňovala jazdu malému 15-ročnému aj dospelému človeku. Pneumatiky vyrábali na mieru vo firme Baťa a motor Manet dodávali Považské strojárne. Všetko ostatné robili v továrni Súľov. Spotreba motocykla bola len dva litre na 100 km pri svižnej jazde. Evidenčné číslo na prednom blatníku má znaky S ako Slovensko a BA ako Bytča. Motocykel sa zachoval u syna Jozefa Bojdu a dodnes bezproblémovo funguje. Malý ľudový automobil mal motor vzadu a dĺžku len 2200 mm. Žiaľ, vozidlo sa nezachovalo. V 50. rokoch bol jediný kus odpredaný do Poľska a viac sa o ňom nevie.

Po víťazstve Víťazného februára veci nabrali iný smer. Na Bojdu prišiel z Česka zatykač a továreň skonfiškovali. Rok sa skrýval na Slovensku, deväť rokov v dome v Třeboniciach. Bolo to domáce väzenie pre celú rodinu.
Po rokoch strávených v pivnici a svojpomocne vybudovanej tajnej dielni ho aktívny sused udal. Bojda dostal 8,5 roka v Leopoldove, ktoré mu po intervencii skrátili na 2,5 roka. To však už konštruktéra a podnikateľa natoľko zlomilo, že sa už nikdy nepokúšal vyvíjať nové motorové vozidlá v prostredí ČSSR. Zničili výnimočného človeka a jeho sny, ktoré sa na krátky čas stali skutočnosťou.

Teraz najčítanejšie