Brazílsky futbal pochopíte vďaka capoeire. Hviezdni černosi museli hrať s mejkapom
Arthur Friedenreich, The Tiger, the first black player selected for #SelecaoBrasileira in 1914 (his selection was not without opposition; Brazil, where slavery was outlawed in 1888 only, was still quite racist. It still is). Also a prolific goalscorer. Google him. #CopaFacts pic.twitter.com/E2kChqIQy1
— Africa Is a Country (@africasacountry) June 15, 2019
Keď si Brazília na začiatku 20. storočia dotvárala národnú identitu, futbal patril k jej najdôležitejším nástrojom.
„Futbal,“ začal svoju báseň s názvom Poesia errante (Túlavá poézia) Carles Drummond de Andrade, jeden z najslávnejších autorov v histórii krajiny. „Hrá sa futbal na štadióne?/ Futbal sa hrá na pláži/ Futbal sa hrá na ulici/ Futbal sa hrá v duši“.
V nasledujúcich rokoch si Brazília vytvorila unikátny futbalový štýl prirovnávaný až k umeniu. Brazílsky futbal stelesňovali technickí hráči ako Pelé alebo Garrincha, chlapci čiernej pleti z chudobných štvrtí, ktorí sa dostali k svetovej sláve. Pelé spopularizoval frázu „O Jogo Bonito“, symbol brazílskeho futbalu, v preklade „krásna hra“.
Brazília sa vždy dokázala prejaviť prostredníctvom futbalu. V júni 1970 sedel anglický novinár Hugh McIlvanney na Aztéckom štadióne v Mexico City a sledoval, ako vo finále MS porazila Taliansko 4:1. „Brazílčania nám prinášajú potešenie dostatočne prirodzené a hlboké na to, aby to pre nás bol aj živý telesný zážitok… Brazílčania sú hrdí na svoje unikátne schopnosti, ale dá sa aj ľahko uveriť, že nám túžili povedať niečo o tomto športe a zároveň o sebe. Nemôžete byť vo futbale najlepší na svete bez toho, aby ste ho milovali,“ napísal.
Na konci devätnásteho storočia však futbal v Brazílii hrali hlavne belosi, najmä prisťahovalci z Britských ostrovov. Trvalo niekoľko desaťročí, kým o svoj monopol nad brazílskym futbalom definitívne prišli. Podľa tradovaných legiend priniesol futbal do Brazílie v roku 1894 Charles Miller. 20-ročný syn škótskeho otca a anglickej matky sa vtedy vrátil z univerzity v Southamptone s dvoma koženými loptami a dresmi. Miller hral kriket v miestnom klube Sao Paulo Athletic Club a niektorých jeho členov presvedčil, aby skúsili futbal.
Šport rýchlo získal popularitu a vo veľkých mestách vznikali kluby. Zakladali ich najmä prisťahovalci, napríklad Fluminense vzniklo z iniciatívy Oscara Coxa, chlapca so švajčiarskym aj brazílskym občianstvom, ktorý strávil roky štúdiom v Lausanne a pochádzal z jednej z najbohatších rodín v Riu de Janeiro.
Pár rokov po príchode Millera už v Brazílii fungovala plnohodnotná ligová súťaž. Futbal bol však športom elity.
Prášok na tvári
Slávny futbalový novinár Mário Filho napísal: „Aby ste mohli hrať za Fluminense, museli ste viesť život ako Oscar Cox… Všetko to boli zabezpečení muži, šéfovia firiem, poprední zamestnanci veľkých spoločností, synovia bohatých otcov, vzdelaní v Európe a zvyknutí míňať peniaze. Bol to ťažký život.
