Pri pohľade na moje slovenské nohy sa usmial. Keňanom okrem kostí pomáha aj to, že sa prispôsobili inak ako obyvatelia Ánd, hovorí odborník
Čítate piatu časť seriálu Behanie v Keni.
Do neveľkej miestnosti v centre Itenu svieti svetlo takmer výlučne cez škáry v streche. Len pár lúčov prenikne aj cez úzke dvere, do ktorých práve ťažkopádne vstúpil starší muž. Na pleci nesie masívne kravské stehno, vyloží ho na vetchý drevený pult, a keď sa pohľadom uistí, že drevo pod ťarchou čerstvého mäsa neprasklo, otočí sa a bez slova odkráča späť na ulicu.
Desaťčlennú skupinu Afričanov, ktorí sa tlačia pri stolíku neďaleko od pultu, táto scéna nijako nevyruší a zrejme si ju ani nevšimli. Pohľadom hypnotizujú malú obrazovku smartfónu, na ktorej sa práve odohráva športová dráma.
Je nedeľa 9. januára a v španielskej Valencii prebiehajú prvé tohtoročné prestížne bežecké preteky na 10 kilometrov. Beží na nich aj Keňan Daniel Simiu, a keď sa na čele odpúta od súpera z Etiópie, publikum sediace na umelých stoličkách nadšene aplauduje. Simiu postupne zväčšuje svoj náskok a jeho víťazný príchod do cieľa oslávi partia v Itene radostným pokrikom. Eufóriu nepokazí ani húf múch, ktoré tu medzičasom prilákalo stále nedotknuté čerstvé mäso.
Keď sa k partii opatrne pridám a pýtam sa, či poznajú víťaza, v prvom okamihu zostanú zaskočení. Akoby nechápali, ako niekto v Itene nemôže poznať Simia. Rýchlo sa však dovtípia, že som tu nový, a nadšene využijú príležitosť vysvetliť mi, že býva len pár metrov od miesta, na ktorom sa nachádzame. K ich susedom patrí aj Boniface Kibiwott, ktorý vo Valencii dobehol na štvrtom mieste, najviac však držali palce práve víťazovi, keďže ho považujú za dobrého človeka, aktuálne má výbornú formu a pri tréningoch robí poctivú prácu.
Daniela Simia som neskôr videl v Keni niekoľkokrát a pochválil ho aj Parick Sang, tréner Eliuda Kipchogeho, keď sme spoločne sledovali, ako vyhral domáce preteky v cezpoľnom behu. Keňan bežal výborne aj na marcových halových majstrovstvách sveta v atletike, potreboval by však dlhšiu trať ako 3000 metrov. Podstatnú časť finále bežal na čele, v závere ho však traja súperi predbehli a medailu nezískal.
Seriál Behanie v Keni:
Už publikované:
- ako som sa v prvých dňoch čudoval, na čom Keňania behajú;
- o írskom misionárovi, ktorý objavil kenský beh;
- o tom, ako kenskí bežci nepoznajú svoj vek;
- ako som zvládal vysokú nadmorskú výšku a prvé tréningy s Keňanmi;
V nasledujúcich týždňoch:
- čo si o vlastnej bežeckej nadvláde myslia Keňania a čo o nej hovorí veda;
- o americkom expertovi, ktorý si vytvoril bežeckú skupinu a vyvracia mýty o Keňanoch;
- ako som hľadal Kipchogeho a čo o ňom hovoria susedia;
- rozhovor s Patrickom Sangom, trénerom Eliuda Kipchogeho, najlepšieho maratónca histórie;
- že s lepším tréningom a bez korupcie by Keňania mohli byť ešte dominantnejší;
- ako mi mesiac v Keni pomohol bežecky, čo ma naučil a ako sa mi zmenil krvný obraz.
Samozrejme, že sú najlepší, veď trénujú
Muži, ktorí v nedeľu predpoludním v tmavej miestnosti fandili svojmu susedovi, mi ozrejmili aj ďalšie zaujímavosti o tom, ako Keňa prežíva športové úspechy svojich krajanov. Tvrdili, že ak by v ten deň išlo o významné medzinárodné podujatie, akými sú olympijské hry či majstrovstvá sveta, miestnosť – inak fungujúca ako obľúbená jedáleň –, by bola zaplnená do posledného miesta. Dnes tomu tak nie je, keďže preteky nevysiela televízia a aj oni prišli len preto, že sa tu dá pripojiť na internet.
Veľké atletické podujatia s globálnym dosahom sú podľa nich neoficiálnym štátnym sviatkom. Celá krajina sa zjednotí pred televíznou obrazovkou a doma či v pohostinstve fandí svojim športovcom. Muži priznávajú, že beh je pre Keňanov stelesnením národnej identity a veľké olympijské víťazstvá sú zdrojom národnej hrdosti.
Keď sa však pýtam, ako si vysvetľujú, že práve ich susedia patria v behu k najlepším na svete, nemôžem sa zbaviť pocitu, že si veľkosť bežeckého fenoménu v Itene a okolí neuvedomujú – akoby bežeckú nadvládu Keňanov považovali za čosi prirodzené. Prečo by aj mala byť výnimočná, „samozrejme, že sú Keňania najlepší, keď sa na tréningoch tak snažia“.
Vyťahujem protiargumenty o profesionálnom tréningu v USA či v Nórsku, ktorý prebieha pod drobnohľadom vedcov, a pridávam slová o miliónovej celosvetovej bežeckej základni, v ktorej sa desaťtisíce neúspešne snažia priblížiť sa ku Keňanom. Zdá sa však, že to s domácimi nič nerobí. Nepriamo sa im snažím naznačiť možnú genetickú výhodu Keňanov, tá však z ich pohľadu neprichádza do úvahy. A podobný názor majú aj iní obyvatelia Itenu.
Od príchodu do Kene som hovoril s viacerými domácimi. Od predavačov na trhu cez učiteľa v škole až po bežcov či bežeckých trénerov. Odpovede na otázku, prečo sú Keňania takí dobrí bežci, boli rôzne, no tá, ktorú som očakával najviac, sa neobjavila ani raz. Poďme ale postupne.
Nadmorská výška, strava aj motivácia
Najčastejším argumentom bola
