Súdny dvor: Internetové filtre neporušujú slobodu prejavu, ak fungujú kvalitne
Filtrovanie ako také je kompatibilné so slobodou prejavu. Musí však splniť určité podmienky. O ich splnení budeme diskutovať ešte roky.
Autor je vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte London School of Economics and Political Science (LSE)
Súdny dvor Európskej únie dnes publikoval svoje dlho očakávané rozhodnutie o ústavnosti povinného filtrovania stránok na stránkach ako YouTube. Filtrovanie je automatické blokovanie súborov pri ich nahratí na službu za účelom ochrany práv autorov. Podľa súdu je preventívne filtrovanie užívateľského obsahu prípustné, avšak nesmie robiť chyby.
Ako sme sa sem dostali
V roku 2016 Európska únia navrhla novú smernicu o autorskom práve. Tá okrem iného zaviedla povinnosť platiť autorom za užívateľský obsah na platformách ako YouTube v prípade, ak porušuje ich práva. Ak autori nemajú záujem o peniaze, môžu žiadať filtrovanie obsahu.
Aj podľa názorov samotných poslancov sa práve filtrovanie obsahu stalo jednou z najkontroverznejších otázok v histórii európskeho legislatívneho procesu. Procesu, ktorý inak neoplýva obrovským záujmom medzi obyčajnými občanmi. V niektorých členských štátoch sa dokonca organizovali tisícové protesty. Poslanci dostávali mnoho správ.
Legislatívny proces bol neuveriteľne toxický a ďaleko od rozumnej diskusie. Akademici boli bežne označovaní za lobistov. Občania za botov, platených aktivistov alebo proste neznalých problematiky. Zodpovedný poslanec Axel Voss vedome viackrát klamal ostatným poslancom, keď im tvrdil, že smernica žiadne filtre nezavádza.
Dnes to máme na papieri. Je úplne jasné, že ich zavádza.
