Denník N

Kritické myslenie nie je talentom, treba sa ho naučiť, hovorí učiteľka. Jej študenti prezentujú pred nobelistami

Miriam Feretová učí biológiu na Katolíckej spojenej škole sv. Mikuláša v Prešove. Foto - Peter Višňovský
Miriam Feretová učí biológiu na Katolíckej spojenej škole sv. Mikuláša v Prešove. Foto – Peter Višňovský

Čím viac peňazí sa vyzbiera, tým viac škôl na východe Slovenska dostane Magazín N o boji proti dezinformáciám. Príručku s názvom „Nedajte sa oklamať“ pripravuje Denník N, hlavným autorom je reportér Vladimír Šnídl.

Študenti učiteľky biológie Miriam Feretovej cestujú so svojimi vedeckými projektmi po celom svete – tento rok napríklad vyhrali zlato v Indonézii s projektom odstraňovania polychlórovaných bifenylov (PCB).

Ďalšie skupiny stredoškolákov pripravuje Feretová na medzinárodné súťaže v New Yorku či Atlante.

„Nie každý zostane vo vede, no spája ich, že sa naučili kriticky myslieť,“ hovorí učiteľka o svojich študentoch. Počas pandémie vyvracala hoaxy o očkovaní, teraz im vysvetľuje, ako fungujú biologické zbrane.

Za svoju prácu ju tento rok nominovali na Cenu Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • prečo po jej študentoch pomenovali asteroidy;
  • aké vedecké problémy trápia deti najviac;
  • ako jej študentky upravili vodu, ktorá zlepšuje vlasy bez použitia kozmetiky;
  • čo si myslí o tom, že zhruba polovica učiteľov zaradila dezinformačný časopis Zem a vek medzi dôveryhodné zdroje;
  • čo si myslí o tom, že pražská škola vyhodila učiteľku, ktorá medzi žiakmi šírila ruskú propagandu.

Študenti sa často sťažujú na to, že im pri výučbe chýba praktická veda a experimenty. Koľko na ne máte času?

Koľko si ho spravím. Mám plán toho, čo musím prebrať. Potom je na mne, či si to trochu skomplikujem experimentmi. Pridanou hodnotou je, že keď deti samy zistia, ako veci fungujú, zapamätajú si to ľahšie, než keď im hneď dáte hotovú informáciu.

Spolupracujete pri experimentoch aj s vedcami?

Áno, snažíme sa robiť ich na kvalitatívne čo najvyššej úrovni. Pretože keď dáte žiakom možnosť zažiť si rolu vedca, rozdiel v ich motivácii je obrovský. V rámci našich projektov preto chodia do laboratórií vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied. To ich zvyčajne veľmi chytí. Už si pripadajú ako profesionáli, takže sú ochotní obetovať vede aj svoj voľný čas.

Podľa čoho vyberáte projekty, do ktorých sa so študentmi zapájate?

Väčšinou si témy vyberú deti. Sú to často problémy, ktoré ich trápia a chcú ich nejakým inovatívnym riešením zmeniť. Asi 90 percent z nich je enviromentálnych. Keď sa rozhodneme do niečoho pustiť, začnem pre nich hľadať vedeckých garantov. Jednoducho napíšem päťdesiat e-mailov a povedzme piati sa mi ozvú späť, pričom sú to často aj vedci zo zahraničia.

Miriam Feretová so svojím tímom na súťaži v Číne. Zdroj – archív M. F.

Takíto garanti potom deťom otvárajú svoje laboratóriá, umožnia im, aby tam urobili experimentálnu časť projektu, a konzultujú s nimi projekty. Ešte som sa nestretla s tým, aby sme pri nejakom projekte nenašli nikoho, kto by nám nepomohol. Za to som im veľmi vďačná, rovnako ako občianskemu združeniu Amavet, ktoré podporuje mladých vedátorov.

Na čom so žiakmi momentálne pracujete?

Máme tri projekty, ktoré v tomto školskom roku postúpili na medzinárodné súťaže. Jedna študentka ide na medzinárodnú súťaž Genius Olympiad do New Yorku s projektom, v ktorom zisťovala vplyv magneticky upravenej vody na kvalitu vlasov. Zistila

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Školstvo

Veda

Teraz najčítanejšie