V Žiline sa na výstave stretli zvuky a obrazy z Etiópie a Ukrajiny. Spravodlivosť nevidno, ale vôľu prežiť sa dá počuť
Lucia Nimcová a David Petráš vytvorili pre žilinskú Novú synagógu výstavu, ktorá pripomína nielen hrôzy vojny v rôznych častiach sveta, ale aj ľudskú vynaliezavosť a odolnosť.
Keď vlani v zime Juraj Gábor s tímom tesárov stavali Sphéru, mohutný drevený objekt vo vnútri žilinskej Novej synagógy, ozvala sa im umelkyňa Lucia Nimcová.
Email napísala z Addis Abeby, hlavného mesta Etiópie, kde posledných päť rokov so svojou rodinou žije. Sphéra v Žiline síce ešte nebola ani hotová, no ona mala nápad, ako by to mohlo prebiehať, keď ju budú o rok neskôr rozoberať.
Ten čas nastal. Dielo Juraja Gábora za viac než rok doplnilo množstvo rôznych umeleckých projektov a teraz ho tím tesárov pomaly rozoberá. Ich prácu sprevádza posledná „výstava“ Lucie Nimcovej a sound artistu Davida Petráša. Lepší záver to byť nemohol.
Pominuteľnosť
Kto si myslí, že si s poslednou výstavou ešte stihne na poslednú chvíľu pozrieť aj Sphéru, môže byť trochu sklamaný. Aspoň v tomto smere sa dá brať jej názov Justice Construction (Stavba spravodlivosti) doslovne.
Istá spravodlivosť v tom naozaj je – od začiatku bolo jasné, že Sphéra nebude v synagóge navždy, a ak ju niekto chcel vidieť, času mal dosť. Ešte stále tam síce stojí a ubúda z nej len pomaly, no
