Denník N

Rozlúčka s legendou slovenského skautingu Pavlom Fandákom: Zlo sa bráni nevyberane, rytier s tým počíta

Pavol Fandák a jeho skauti. Foto – Miro Slámka/archív Pavla Fandáka
Pavol Fandák a jeho skauti. Foto – Miro Slámka/archív Pavla Fandáka

Ráno 18. júla 1992 dal Pavol Fandák v skautskom tábore na Sklenej Hute v Malých Karpatoch vyvesiť štátnu vlajku iba na pol žrde – a už nikdy ju nevytiahol až na vrchol stožiara. Vlajku štátu potom nahradila nová so symbolom Fénixa. Deň predtým poslanci HZDS a SNS v parlamente odhlasovali Deklaráciu zvrchovanosti, čo predznamenalo rozpad Československa.

Palo Fandák zomrel na Veľkonočný pondelok. Mal 73 rokov a za sebou boj s komunistami, eštebákmi, nacionalistami aj náboženskými fundamentalistami a s ľudskou hlúposťou.

V Modre založil krúžok ochrancov prírody v časoch, keď bolo ešte zakázané hlásiť sa k svetovému skautskému hnutiu, a potom po roku 1989 do mesta a do širokého okolia priniesol skauting už naplno.

Jeho život bol prestúpený symbolmi, mytológiou, príbehmi o rytieroch a hľadaním Svätého grálu.

Komunistické väzenie a spojenie ochranárov

Do Modry priniesol aj symbol Fénixa, ktorý vstáva z popola. Takto z popola sa musel vyhrabať aj sám Palo, keď sa ešte ako študent dostal do stretu s komunistickou mocou. V roku 1969 ho za účasť na proteste proti invázii okupačných vojsk do Československa komunisti zatkli, zatvorili na niekoľko mesiacov za mreže a vyhodili ho z vysokej školy. Naplno sa potom začal venovať ochrane prírody.

Legendy ochranárskeho hnutia Peter Kresánek a Mikuláš Huba spomínajú, že práve Pavol Fandák ich presvedčil, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie