Denník N

Stávka na ruskú a čínsku reformu sa nevyplatila

Teng Siao-Ping a Ťiang Ce-min. Foto – TASR/AP
Teng Siao-Ping a Ťiang Ce-min. Foto – TASR/AP

Výzvou pre západných lídrov je zvládnuť riziká, ktoré dnes predstavujú ruské jadrové zbrane a ústredné postavenie Číny v svetovej ekonomike a jej rastúca vojenská sila.

Autor je profesor ekonómie na Stanfordovej univerzite

Invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu a rastúce autoritárstvo čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga síce neskoro, ale predsa len prebudili veľkú časť sveta. Ukázalo sa, že sa geopolitická stávka, ktorú pred niekoľkými desaťročiami urobili Spojené štáty a ich spojenci, nevyplatila. Ich nevyhnutná reakcia na dnešnú pochmúrnu realitu predstavuje stratu a zmení všetko od bezpečnostných aliancií, vojenských rozpočtov a medzinárodného obchodu až po finančné toky a environmentálnu a energetickú politiku.

Spolupráca namiesto konfrontácie

Západné krajiny ešte v 90. rokoch stavili na to, že integrácia Ruska a Číny do medzinárodného spoločenstva prostredníctvom obchodu urýchli tamojšie politické, ako aj ekonomické reformy. Nikto nečakal, že sa jedna či druhá krajina cez noc zmení na kapitalistickú demokraciu. Predpokladalo sa však, že väčšia prosperita postupne obrúsi ich hrubé ideologické a autoritárske hrany a umožní, aby konfrontáciu nahradila spolupráca.

Aby sme pochopili kontext, v ktorom bola táto stávka uzavretá, musíme sa vrátiť do roku 1980, keď sa Spojené štáty ešte stále zmietali v stagflácii a doliehal na ne tragický záver vietnamskej vojny. Studená vojna bola v plnom prúde, postavila kapitalizmus proti komunizmu, demokraciu proti totalite. Pravidelne medzi nimi prepukali zástupné vojny a riziko jadrovej konfrontácie bolo neustále prítomné.

Teng Siao-pching práve oznámil otvorenie čínskej ekonomiky, ale krajinu ešte stále nezachytávalo množstvo radarov v západných hlavných mestách a zasadacích miestnostiach. Navyše Sovietsky zväz a Varšavská zmluva sa stále zdali pevné. Keďže ich obchod bol obmedzený na štáty RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci), mali len málo väzieb s krajinami združenými vo Všeobecnej dohode o clách a obchode (GATT), teda v bloku, ktorý predstavoval väčšinu globálneho HDP. Nasledujúci rok sa ujal úradu amerického prezidenta Ronald Reagan, ktorý inicioval mimoriadne veľké investície do armády, čo malo zmenšiť vnímané sovietske hrozby a ambície. Ekonomické reformy jeho administratívy navyše naštartovali dlhotrvajúcu expanziu USA.

Chcú byť všetci slobodní?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Komentáre

Teraz najčítanejšie