Denník N

Malá maďarská knižka o najväčšom Slovákovi 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je historik

Magyar verzió itt.

V uplynulých desaťročiach sa Milan Rastislav Štefánik stal najznámejšou a najvýznamnejšou historickou osobnosťou na Slovensku. Každoročne o ňom vychádzajú knihy a pravidelne sa umiestňuje v prvej trojke v rôznych anketách o najvýznamnejších slovenských historických osobnostiach, zvyčajne na prvom mieste.

Naproti tomu ho v Maďarsku sotva poznajú: bežný Maďar spája slovenské dejiny s Benešom, prípadne s Dubčekom či so Štúrom (vďaka slovenskému názvu mesta Štúrovo). Samozrejme, aj vo všeobecnosti platí, že slovenské dejiny a slovenské historické osobnosti v Maďarsku nie sú príliš známe, no v Štefánikovom prípade to – najmä pre jeho zvláštne životné osudy – platí dvojnásobne. Veď v Uhorsku žil len pomerne krátko: ako osemnásťročný hneď po maturite odišiel, väčšinu neslovenských kontaktov prerušil a okrem krátkych návštev u rodičov, súrodencov alebo priateľov sa sem nikdy viac nevrátil.

Počas prvej svetovej vojny, keď slúžil ako dôstojník v armáde Dohody, o ňom prichádzalo ešte menej informácií. Maďarsko jeho meno spoznalo vlastne až po jeho smrti v roku 1919, paralelne so vznikom Štefánikovho kultu, ktorý podporovala aj Československá republika.

Tento muž, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí, sa v maďarskej tlači objavuje ako zakladateľ československého štátu, ako československý, dokonca občas ako český generál, pričom fakt, že sa narodil v Uhorsku a po štúdiu v Bratislave (dobovom Prešporku) navštevoval aj gymnáziá v Šoproni a Sarvaši, ktoré sa dodnes nachádzajú na území Maďarska, takmer upadol do zabudnutia. Jedným z najkurióznejších príkladov rozporuplnej maďarskej pamäti vo vzťahu k Štefánikovi je román, ktorý vyšiel v roku 1927, niekoľko rokov po jeho smrti.

Očitý svedok, ktorý nič nevidel

Kniha Endreho Gyökössyho s názvom Mihály a Milán. Legendárny príbeh mladosti (Mihály és Milán. Legendás történet az ifjúságnak) je jedným z prvých románov o Štefánikovom živote. Vyšiel len o dva roky neskôr ako Bohatyr Štefánik od Rudolfa Eliáša, no ešte pred veľkým románom Narcisa Zvěřinu Milan Rastislav Štefánik. Román československého hrdiny.

Gyökössyho kniha je navyše veľmi zaujímavá tým, že približuje doteraz najmenej známu, najmenej spracovanú etapu Štefánikovho života – prvých osemnásť rokov, ktoré prežil na území Uhorska. Naše očakávania môže vystupňovať informácia, že autor tohto románu nielenže navštevoval rovnaké gymnázium v Sarvaši ako Štefánik, ale študoval tam aj v rovnakom čase, čiže ide o očitého svedka Štefánikových študentských rokov. Ale kto by náhodou siahol po tejto knihe práve kvôli doteraz neznámym životopisným faktom, bude zrejme sklamaný. Pre lepšie pochopenie tohto paradoxu sa musíme trochu dôkladnejšie zoznámiť s jej autorom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie