Denník N

Štátna tepláreň pred 3 rokmi odmietla dodávky Penty, po zmene vlastníka sa k teplu z paroplynu vrátila

Ilustračné foto Bratislavská teplárenská. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto Bratislavská teplárenská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát sa vracia sa k zmluve s paroplynom, ktorý už vraj nepotreboval. Ten vďaka tomu zarobí 7,5 milióna eur – a to nerátame výnosy z tepla.

Koncom roka 2013 veľká časť Bratislavy tŕpla, či sa bude v bytovkách v zime kúriť. Penta uprostred vykurovacej sezóny oznámila, že počnúc rokom 2014 už nebude vykurovať východ metropoly zo svojej elektrárne, ktorá teplo vyrába súčasne s elektrinou, takzvaného paroplynu.

Zmluvu s Pentou vtedy nepredĺžila štátna tepláreň, ktorá si objednávala teplo z paroplynu pre Ružinov, Staré a Nové Mesto. Štátni manažéri vtedy vysvetľovali, že s finančníkmi sa nevedia dohodnúť na tom, ako bude vyzerať nová zmluva o teple. Pôvodná, ešte z éry Vladimíra Mečiara, končila.

Sme pripravení dodávať teplo v týchto mestských častiach aj bez paroplynu, v požadovanom množstve a kvalite, vyhlasovala tepláreň a naštartovala svoje staré, už dávno len minimálne používané kotly.

Teplo v Bratislave nakoniec bolo aj po Novom roku 2014, aj 2015, aj 2016 – ani nič nevybuchlo, ani s cenami tepla to nijako nezatriaslo. Je pravda, že štátnym teplárom nahrala párkrát po sebe aj menej chladná zima.

Pente sa už potom paroplyn neoplatilo prevádzkovať len pre elektrinu, predala ho levickej firme EI Group.

S novým súkromníkom našli spoločnú reč

Dnes je všetko inak. „Spoločnosť Bratislavská teplárenská odoberá teplo z externého zdroja paroplynový cyklus – PPC Energy,“ potvrdila zavŕšenie nového biznisu hovorkyňa štátnej teplárne Jarmila Galandáková.

Zmluvu o budúcej zmluve podpísali teplári úplne potichu ešte pár dní pred Vianocami 2014. Už vtedy prestali hovoriť, že pomoc s teplom nepotrebujú. Naopak, noví levickí majitelia paroplynu s nimi našli spoločnú reč, o čom svedčí záznam o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve.

Z dokumentov, ktoré  má Denník N k dispozícii, vyplýva, že s privátnymi dodávkami cez štátne rozvody až do panelákov sa ráta na desať rokov. Naplno sa mali rozbehnúť najneskôr do konca marca 2016.

Nie je jasné, prečo sa dodávky z paroplynu nakoniec oneskorili o jednu – dve vykurovacie sezóny.

„Spoločnosť Bratislavská teplárenská uzatvorila s dodávateľom PPC Energy dodatok týkajúci sa posunutia termínu odberu tepla na koniec roka 2016. Termín bol dodržaný,“ vysvetlila bratislavská tepláreň. Majiteľ paroplynu pokutu za omeškanie platiť nemusel. S dodávkami tak zhodou okolností začal počas rekordne dlhej vykurovacej sezóny.

Štátni teplári už nehovoria o tom, ako si bohato vystačia sami, ale naopak, odkedy v roku 2014 podpísali prvé dokumenty s paroplynom opakovali, že vraj ich kotly sú už na vyhodenie a že sami kúriť Bratislave len tak nezvládnu.

Niektoré kotly sú po dobe životnosti a opravy a rekonštrukcie budú v budúcnosti vyžadovať značné investície, aby boli schopné spĺňať prísne environmentálne požiadavky, vysvetľovala zmluvu s Levičanmi hovorkyňa teplárov Jarmila Galandáková ešte v roku 2015, keď sme sa na dodávku súkromného tepla do štátnych rozvodov začali pýtať.

Komu dodáva teplo bratislavská tepláreň

Tepláreň zásobuje asi polovicu Bratislavy.

Z jej teplárne východ zásobuje obyvateľov Ružinova, Starého a Nového Mesta. Do konca roku 2013 si toto teplo najmä objednávala, a to od Penty. Potom si tri roky vyrábala teplo sama, aj keď si už dohodla dodávky s novým majiteľom paroplynu. Ten ich začal dodávať až teraz. 

Z teplárne západ zásobuje Dúbravku a Karlovu ves vrátane Mlynskej Doliny. Do nej dodáva napríklad zdroj s názvom Cogen West z portfólia patróna energetiky Smeru Jozefa Brhela.

Kuloáre ponúkajú aj iné vysvetlenie, prečo sa teplári opäť zviazali s paroplynom. Tepláreň je síce štátna, no počas vlád Smeru je v kontraktoch s ňou úspešný  hlavný muž energetiky Smeru Jozef Brhel. S kúrením v Dúbravke či Karlovke vrátane Mlynskej doliny teplárni už teraz napríklad pomáha jeho elektráreň s názvom Cogen West.

Ku Cogen Westu sa Brhel hlási, no jeho  hovorca vždy odmietal prepojenie na Levičanov, ktorí práve začínajú kúriť na východe  Bratislavy.

„Stále platí naša predchádzajúca odpoveď, ze PPC nepatrí do podnikateľskej skupiny okolo J.Brhela,“ odpisuje podnikateľov hovorca Juraj Puchý.

Zástupca firmy EI Group, oficiálneho levického kupcu paroplynu, Ján Bevilaqua, nám pred pár mesiacmi odpísal: Na Jozefa Brhela nemáme žiadne prepojenie a ani s ním nemáme v pláne spolupracovať. 

Vlastníci EI Group sú podľa zástupcu paroplynu identickí s akcionármi skupiny Istroenergo Group. Skupina pôsobí v oblasti energetiky od roku 1992 a všetci jej akcionári sú známi už viac ako dve desaťročia.“ 

To hovoril predstaviteľ firmy Ján Bevilaqua, dnes už v orgánoch firmy nepôsobí, pomery v nej sa podľa obchodného registra významne pomenili v lete 2016. Podľa registra konečných užívateľov výhod je majiteľom firmy český podnikateľ Tomáš Raška.

V teplárni to vyzerá inak

Foto N - Tomáš Benedikovič.

V teplárni východ, ktorá vykuruje Nové Mesto, Staré Mesto a Ružinov, naozaj uvidíte aj zostarnuté technológie. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Ministerstvo hospodárstva novú zmluvu s paroplynom nekomentovalo. Nemá vraj s teplármi nič spoločné, ako vždy odkazuje na tepláreň.

Teplári opakujú, že ich kotly sú za zenitom. Navyše vďaka podobnej zmluve, akú majú dnes s Levičanmi, musia teraz hľadať milióny eur pre Pentu. Tá si z paroplynu nechala starý súdny spor s teplárňou, ktorého výsledok napokon je, že štátni teplári majú doplatiť Pente 32 miliónov eur odškodného. Súd definitívne potvrdil, že od nich v minulosti neodoberali toľko tepla, koľko si v zmluve dohodli.

Tepláreň už zaplatila Pente prvých 9,4 milióna eur a peniaze sa poprevádzali aj na špeciálny účet určený pre výplatu Penty.

Exekvovať štátne teplárne preto narýchlo v parlamente Smer zakázal, nič to však nemení na tom, že sekera existuje a Penta si môže peniaze pýtať. Teoreticky môže tepláreň poslať aj do konkurzu. Vraj to neplánuje, dlhodobo hovorí, že chce sa radšej dohodnúť s teplármi na splátkovom kalendári.

Faktom je, že v novej zmluve na výpomoc s teplom sa štát zaväzuje odobrať asi iba polovicu toho, čo musel podľa pôvodnej zmluvy s Pentou.

Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (SKOK!) však nevidí dôvod na to, prečo by mali byť v zmluve určené nejaké minimálne objemy tepla, ktoré musí štát od súkromníka prevziať.

Paroplyn si podľa Chrena mohli teplári zazmluvniť len ako doplnkový zdroj, z ktorého si teplo zoberú, len keď budú naozaj potrebovať. Platiť by za to mali minimum. Veď keď paroplyn vyrába elektrinu, teplo pritom robí automaticky tiež, a nebyť teplárov, bolo by preň odpadom. Iba by ho zadarmo vypúšťal do vzduchu, myslí si dnešný poslanec.

Môžu zarobiť aj milióny

V zmluve s teplármi sa píše, že akákoľvek cena, ktorú by im noví majitelia mohli za teplo naúčtovať, nesmie byť vyššia než tá, ktorú fakturujú oni svojim zákazníkom.

Pri objeme tepla, ktorý potrebuje Bratislava od štátnej teplárne, táto vyrobí ročne tržby vyše 60 miliónov eur a zisku necelý milión.

Tepláreň vyrátala, že nebyť paroplynu, teplo by tento rok v Bratislave stálo o 0,3 percenta viac. Ani hlasy o zdražovaní tepla od karlovarskej mestskej časti či základných škôl, o ktorých informovala televízia Markíza, podľa teplárov nesedia. Vyššie faktúry, ktoré pristáli na stole napríklad riaditeľom bratislavských základných škôl, sú dôsledkom vyššej januárovej spotreby, a nie ceny za každú jednu spotrebovanú kilowatthodinu tepla, píšu teplári.

Významné sumy môže paroplyn zarobiť aj vďaka tomu, že pre elektrinu z takých efektívnych zdrojov, ako je paroplyn, určuje regulátor ceny aj dvakrát vyššie než tie trhové. Zbierajú sa na ne domácnosti.

Regulačný úrad odhadol, že za rok 2016 sa môžu ľudia novému výrobcovi poskladať na 7,5 milióna eur za elektrinu, ktorú vyrobí spoločne s teplom. Paroplyn by sa tak eskaloval do rebríčka top 10 doplatkárov, medzi ktorými trónia firmy podnikateľov ako Milan Fiľo či Slavomír Hatina.

Okrem toho má paroplyn so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS) podpísanú zmluvu o tom, že ak bude v elektrickej sieti nebezpečne klesať napätie, môže ju paroplyn ochrániť cez rýchly štart a dodávku elektriny. Za takúto elektrinu sú tiež extra príplatky.

Peniaze nie sú, ale mohlo to byť inak?

Teplárom na vlastné investície reálne peniaze chýbajú, ešte horšie to vyzerá po tom, ako definitívne prehrali spor s Pentou.

Ešte predtým, ako sa to stalo, však v zmluve uvažovali o možnosti, že by v budúcnosti kúpili paroplyn.

O tom, či teplári mali aj iné možnosti, než zviazať sa s novým majiteľom paroplynu, napríklad investovať do vlastného vykurovacieho systému, a prečo sa vyplatí práve taká zmluva, akú podpísali, sa má písať v analýze od spoločnosti Ernst & Young.

Vysvetľuje vraj, prečo je paroplyn tá najvýhodnejšia voľba a aj najlepšia pre ceny tepla v bratislavských domácnostiach. Čo sa v nej naozaj píše, nevieme, verejnosť k nej nemá prístup.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie