High 5ive: Takto to musí znieť vo vesmíre. Do videnia a dobrý let, Klaus Schulze!
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Tento týždeň nás vo veku 74 rokov opustil nemecký skladateľ a pionier elektronickej hudby Klaus Schulze. Na začiatku kariéry hral krautrock s kapelami Tangerine Dream či Ash Ra Tempel a potom sa vydal na dlhú a plodnú sólovú dráhu. Pri jeho platniach som si vždy predstavoval, že takto to musí znieť vo vesmíre. Ako?
Všetko pomaly plynie, ponárate sa do pocitu nekonečna, len sem-tam zapípa nejaký satelit, ktorý prepláva okolo. Počúvam Schulzeho skorú platňu Moondawn (1976) a potom skladbu z nového, ešte nevydaného albumu Deus Arrakis. Zvuk vesmíru sa za tie desaťročia zásadne nezmenil. No teraz mi ho bude musieť ozvučovať niekto iný.
A tak si do zásoby ešte púšťam jeho sériu nahrávok The Dark Side of The Moog s Petom Namlookom a album Farscape s Lisou Gerrard (Dead Can Dance). Dobrý let!
*
„Väčšine ľudí sa to nebude páčiť,“ hovorí umelec a experimentálny hudobník Marco Fusinato. Na mysli má svoj projekt Desastres, ktorý je možné zažiť v austrálskom pavilóne na umeleckom Bienále v Benátkach. Na plátne, ktoré vypĺňa celú stenu, sa náhodne striedajú obrazy. K vizuálnemu chaosu sa pridáva útok na sluch.
Z hradby reproduktorov buráca gitarový hluk a spätná väzba. Fusinato každý deň nastupuje „do práce“, jeho performancia trvá počas celého bienále. Myslí si, že z umeleckých galérií sa stalo miesto zábavy. A bojuje proti tomu útokom na oči a uši. V austrálskom pavilóne teda pohodu nečakajte. Niekto si však môže odniesť zážitok.
*
Cez to miesto sa pravidelne zvyknú presúvať veľryby. Takže
