Denník N

Hľadal som najlepšieho maratónca všetkých čias, našiel som deravú hlinenú dráhu a dobytok

Centrum Kaptagatu, dediny, v ktorej trénuje Eliud Kipchoge. Foto N – Peter Kováč
Centrum Kaptagatu, dediny, v ktorej trénuje Eliud Kipchoge. Foto N – Peter Kováč

Zarobil milióny, no aj tak žije a trénuje v jednoduchých podmienkach odrezaný od civilizácie. Spolu s ostatnými bežcami chystá jedlo, umýva riad či dokonca čistí toalety.

Domov sa vracia len na pár dní a rovnakú rutinu opakuje už desiatky rokov. Nič na nej nezmenili svetové rekordy, olympijské triumfy či výhry na štedro dotovaných elitných svetových pretekoch.

To je Keňan Eliud Kipchoge, najlepší maratónec všetkých čias.

Podobné, často až mýticky znejúce príbehy som pred príchodom do Kene počul a čítal niekoľkokrát a bola to jedna z vecí, ktoré ma v krajine preslávenej vytrvalostným behom zaujímali najviac. Skutočne Kipchoge žije tak skromne? A naozaj je žijúcou legendou v krajine, kde stretnete majstrov sveta takmer dennodenne?

Po príchode do Itenu – mesta, ktoré je centrom vytrvalostného behu – som sa na Kipchogeho najprv pýtal miestnych atlétov, ktorí mi okrem iného poradili, ako mám postupovať, ak chcem preslávený tréningový tábor navštíviť. Kipchoge totiž nežije v meste, ale v dedinke Kaptagat, ktorá sa nachádza o pár desiatok kilometrov južnejšie.

Vďaka radám od miestnych sa mi podarilo stretnúť aj s Patrickom Sangom. Legendárny tréner je olympijským medailistom z Barcelony 1992, no omnoho viac ho preslávila spolupráca s Kipchogem. Trénuje ho od tínedžerského veku a práve on z neho urobil najlepšieho maratónca v histórii.

Sang mi opísal svoju tréningovú filozofiu a priznal, že aj po 20 rokoch spolupráce ho Kipchoge dokáže prekvapiť. Zaskočilo ho napríklad to, s akým odhodlaním sa pustil do prípravy na prekonanie dvojhodinovej hranice na maratóne. Sang mal totiž z celého projektu veľké obavy a pri Kipchogeho štarte v pamätných viedenských pretekoch Ineos 1:59 pociťoval väčšiu trému ako pred vlastným olympijským finále.

Vidím ho, keď po ulici kráča do kostola

Nemohol som sa viac mýliť, ak som pred cestou do Afriky vôbec uvažoval nad tým či v silnej kenskej konkurencii bude Kipchoge rovnako populárny ako medzi bežcami v Európe.

Keňania síce radi ospevujú aj desiatky iných domácich hviezd, no keď príde reč na Kipchogeho, ich oči sa rozžiaria a hlas sa zmení. O svojom najlepšom bežcovi hovorili s bázňou a obdivom, niektorí dokonca akoby stratili slová. Len neveriacky krútili hlavou a blažene sa usmievali.

Okrem formy sa líšil aj obsah ich prejavu. Kým iných vytrvalcov chválili cez osobné rekordy a dosiahnuté výsledky, pri Kipchogem sa výkony takmer nespomínali – hoci patria k najimpozantnejším v dejinách. Viac ako rekordy či víťazstvá Keňania vyzdvihovali charakter a povahu maratónca a tí, ktorí ho poznajú dlhšie, deklarovali, že sláva a peniaze ho nijako nezmenili.

Tak ako mi to neskôr potvrdil aj Kipchogeho sused Linus Kipruto. Mladého Keňana som stretol na atletickom štadióne v meste Eldorete a prihovoril som sa mu len náhodou, pretože sa pred tréningom prezúval do tretier na rovnakom mieste ako ja. Netušil som, že žije hneď vedľa Kipchogeho. „Občas ho vidím, ako kráča do kostola ako každý iný bežný človek,“ povedal Kipruto o mužovi, ktorý je jeho veľkým vzorom.

Skôr ako si zašnuroval topánky a vybehol na zodratý tartanový ovál, ešte stihol dodať, že hoci s Kipchogem bývajú takmer vedľa seba, nie sú v rovnakej skupine a na tréningu sa stretnú len málokedy. Doplnil tiež, že ak by v noci pršalo, na tartanovej dráhe v Eldorete by v ten deň s nami trénoval aj samotný Kipchoge, dnes však neprišiel, lebo je sucho.

Úprimne, vtedy som jeho slovám príliš nerozumel – hrá so mnou, obyčajným mzungu z Európy, nejakú zábavnú hru? Prečo s Kipchogem žijú vedľa seba a netrénujú spolu? A prečo po nočnom daždi prichádza Kipchoge na tartanovú dráhu?

Odpovede som sa dozvedel priamo v Kaptagate, keď som sa za najlepším maratóncom histórie vybral osobne.

Po ceste za Kipchogem. Foto N – Peter Kováč

Stačí zabúchať o kapotu

O Eldorete a Itene som už hovoril. Eldoret je rušné mesto s polmiliónovou populáciou, a keď sa z neho hlavným dopravným ťahom vyberiete na severovýchod, vystúpate do Itenu, kde žije a trénuje veľký počet kenských vytrvalcov.

Eliuda Kipchogeho však musíte hľadať na opačnej strane. On aj jeho tréningová skupina pred mestským životom uprednostnili vidiek a presunuli sa do spomínaného Kaptagatu. Cesta tam sa takisto začína v preľudnenom Eldorete, namiesto severovýchodu však odbáča viac na juh.

Natlačení v malom mikrobuse neustále stúpame do mierneho kopca a krajina za Eldoretom sa z mestskej rýchlo mení na vidiecku. Sme už ďaleko za mestom, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Behanie v Keni

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie