Denník N

Logo MediabrífingMediaBrífing: Ukrajinci žiadajú Facebook a Instagram, aby neodstraňovali dôkazy ruských zločinov

Dobrý deň, v najnovšom MediaBrífingu sa okrem iného dočítate:

  • ľudskoprávne organizácie žiadajú sociálne siete, aby nemazali dôkazy o ruských zločinoch na Ukrajine,
  • Elon Musk dostáva lekcie o slobode prejavu,
  • aké chyby robia novinári pri písaní o sexuálnom obťažovaní a sexuálnom násilí.
Ukrajinská Buča sa stala symbolom ruskej brutality. Foto – TASR/AP

Facebook a Instagram v apríli odstránili fotografie zobrazujúce vraždenie v meste Buča. Príspevky označené hashtagmi #RussianWarCrimes, #BuchaMassacre, #Bucha, #GenocideOfUkrainians či #StopUkrainianWar boli skryté a obnovené boli až po protestoch verejnosti.

Ukrajinské mimovládne organizácie preto vyzvali sociálnu sieť, aby nemazala príspevky, ktoré môžu obsahovať dôkazy o porušovaní ľudských práv a ruských vojnových zločinoch na Ukrajine.

„Takéto príspevky musia byť zachované ako cenný dôkaz pre budúce právne kroky a presadzovanie spravodlivosti pred rôznymi medzinárodnými tribunálmi vrátane Medzinárodného súdneho dvora, Medzinárodného trestného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a prípadne ďalších špeciálne vytvorených tribunálov,“ napísali organizácie.

Čo organizácie žiadajú:

  • Sociálne siete by mali upraviť svoje pravidlá týkajúce sa napríklad násilia alebo nahoty, aby sa zabránilo odstraňovaniu dôkazov o zločinoch a vážnom porušovaní ľudských práv.
  • Zlepšiť moderovanie obsahu, lepšie spolupracovať s občianskou spoločnosťou a médiami.
  • Naďalej používať varovania na nevhodný obsah, aby ostali cenné informácie a dôkazy uchované, ale aby sa zároveň chránili používatelia a obete násilia.

„Trváme na tom, že takéto príspevky musia zostať online a používatelia, ktorí ich šíria, nesmú byť trestaní,“ napísali organizácie. „Zakázaním takýchto príspevkov spoločnosť Meta nelegitímne porušuje právo verejnosti na informácie,“ dodali.

Čo ešte treba vedieť: Na problémy so sociálnymi sieťami upozorňujú aj (lokálne) ukrajinské médiá, ktoré sa v zložitej situácii snažia informovať ľudí o aktuálnom dianí. Za zverejňovanie správ z vojny však dostávajú upozornenia na porušovanie pravidiel a dosah ich príspevkov bol dramaticky znížený.


Elon Musk dostáva lekcie o slobode prejavu

Elon Musk. Foto – TASR/AP

Hlavnou mediálnou udalosťou tohto týždňa bola nepochybne kúpa Twittera Elonom Muskom. Popísalo sa o nej množstvo článkov a komentárov, vyberáme z nich pár zaujímavých postrehov, ktoré stoja za pozornosť:

  • Musk tvrdí, že chce zmeniť fungovanie Twittera tak, aby chránil slobodu prejavu. Konzervatívci ho vítajú ako osloboditeľa, pretože tvrdia, že konzervatívne hlasy sú na internete potláčané, hoci to žiadne dáta nedokazujú. Interný audit Twittera dokonca ukázal opak, a to, že pravicový politický obsah sa na sieti šíri lepšie ako ľavicový. Navyše aj platforma sa môže rozhodnúť, že nechce vytvárať priestor niektorým ľuďom a škodlivým názorom, to je zase jej sloboda. (Atlantic)
  • Musk takisto vyhlásil, že chce, aby boli algoritmy Twittera open source, teda aby boli zdrojové kódy verejne dostupné. Chce tak zvýšiť dôveryhodnosť siete. To je však problém, pretože ide o komplexné systémy a pri technológii strojového učenia sú niektoré detaily záhadou aj pre samotný Twitter. Kontrolovať tieto kódy nestačí, jedine ich testovanie na reálnych dátach môže ukázať, ako fungujú. (Wired)
  • Musk je vnímaný ako geniálny inovátor, no bez tímov expertov by nemohol vytvárať autá ani rakety. To bude potrebovať aj v Twitteri a má dve možnosti: buď si získa dôveru súčasných zamestnancov, bude sa od nich učiť a potom vytvorí víziu firmy, ktorá bude zahŕňať aj ich nápady. Na to by ich však musel počúvať, musel by byť diplomatický a mať schopnosť prijímať kritiku – čo nie sú vlastnosti, ktorými by sa preslávil. Druhou možnosťou je prerobiť zamestnancov na svoj obraz a zbaviť sa tých, ktorí by boli voči jeho riadeniu skeptickí. To sa skôr podobá na Muskov štýl, no vo firme by to spôsobilo určité nepokoje, stratu časti odbornosti a inštitucionálnej pamäte. Musk si už zrejme vybral druhú možnosť, keďže priamo na Twitteri zaútočil na súčasných zamestnancov, najmä na šéfprávničku Vijaya Gadde, ktorej tak privodil vlnu nenávistných a rasistických útokov. (Washington Post)
  • Po ohlásení obchodu nastali veľké pohyby používateľov – niektorí svoje účty na sieti na protest deaktivovali, iní si ich vytvorili. Výsledkom bolo, že viacerým konzervatívnym účtom počet sledovateľov rástol a liberálnym klesal. Bývalý americký prezident Barack Obama prišiel o 300-tisíc followerov, speváčka Katy Perry o 200-tisíc. Sociálna sieť potvrdila, že zmeny boli prirodzené a neboli spôsobené botmi či hromadným blokovaním účtov. (TechCrunch, Verge)
  • Uzavretie obchodu potrvá niekoľko mesiacov a Musk ešte stále nemusí Twitter kúpiť, hoci keby odskočil bezdôvodne, stálo by ho to jednu miliardu dolárov. No existujú dobré dôvody, aby sa ešte pokúsil vycúvať – najväčším je Tesla, ktorej pre dianie okolo Twittera klesla cena akcií. Ďalším dôvodom je Čína, kde Tesla vyrába polovicu svojich áut a môže sa stať rukojemníkom sporov medzi Twitterom a Pekingom. Musk navyše so svojou predstavou slobody prejavu narazí v Európe, kde ho budú obmedzovať nové zákony, ale problémy môže mať aj s inými technologickými firmami – ak by sa nebodaj Twitter stal toxickou službou, Apple ho môže vyhodiť zo svojho obchodu s aplikáciami. (Reuters)

Za pozornosť stojí aj bývalý produktový manažér Facebooku Samidh Chakrabarti, ktorý mal na starosti integritu sociálnej siete a ktorý dal Muskovi poučnú lekciu toho, ako funguje sloboda prejavu na internete.

Chakrabarti vysvetlil, že na internete sa môže objaviť množstvo prejavov, ktoré síce nie sú protizákonné, no môžu byť problematické. Platforma tak má v podstate štyri možnosti:

1. V duchu slobody prejavu nebude robiť nič. To však spôsobí, že sa stane žumpou, umlčí všetky nemainstreamové názory a nestane sa miestom slobodnej výmeny myšlienok.

2. Vytvorí pravidlá a nevhodné príspevky odstráni. Niekde teda bude musieť určiť hranicu, čo je dovolené a čo nie. Časť ľudí to označí za cenzúru.

3. Ľudia dostanú viac možností, ako sa sami chrániť. Budú môcť blokovať účty, nastaviť, kto môže ich príspevky vidieť a kto na ne môže reagovať. Celé bremeno tak prechádza na bežných ľudí a prispieva to k uzatváraniu sa do svojich bublín. Opäť to obmedzí slobodnú výmenu myšlienok.

4. Obsah bude hodnotený na základe rôznych kritérií, napríklad aj hlasovania. To spôsobí, že niektoré príspevky budú viac viditeľné, šírenie iných bude obmedzené. To povedie k obvineniam zo „shadowbanningu“, teda skrytého blokovania.

„V skratke, ak chcete, aby prevládol voľný trh myšlienok, musíte sa vyrovnať so škodlivými aktérmi, ktorí pôsobia v medziach zákona, ale ktorých žlč obmedzuje participáciu. Neexistuje dokonalé riešenie,“ napísal Chakrabarti.


Aké chyby robia novinári pri písaní o sexuálnom obťažovaní a sexuálnom násilí

Ilustračné foto – Pixabay

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nedávno zverejnilo dve publikácie, ktoré opisujú, ako slovenské médiá informujú o sexuálnom obťažovaní a ako zobrazujú násilie na ženách.

Hlavné zistenia:

  • Najviac o sexuálnom obťažovaní informovali portály SME, Čas, Pravda, Denník N a Topky. Televízie a rádiá sa problematike venujú len minimálne.
  • Články najčastejšie pochádzali zo spravodajských agentúr (32 %), kde nie je možné určiť autorstvo, nasledovali články písané ženami (26,3 %), redakčné texty bez uvedenia mien (26,4 %) a najmenší podiel článkov písali muži (15,3 %).
  • Autorky výrazne častejšie ako autori zdôrazňujú systémový či celospoločenský aspekt sexuálneho obťažovania.
  • Zľahčovanie a ospravedlňovanie sexuálneho obťažovania výskumníčky našli len vo veľmi malom množstve (7,5 %) mediálnych výstupov. Najčastejšie sa to stávalo na portáloch cas.sk, pravda.sk, topky.sk a v denníku Plus jeden deň.
  • Len 27 % článkov obsahovalo zmienku o dôsledkoch pre obete, až 50 % článkov sa zmieňovalo o tom, aké dôsledky mal incident pre páchateľa. Spôsobené to môže byť aj tým, že páchatelia sú častejšie známymi osobnosťami.

Problémy: Výskumníčky Radka Vicenová a Zuzana Juščáková upozornili, že v prípade sexuálneho obťažovania maloletých už ide o sexuálny trestný čin, no médiá to aj tak často označujú ako sexuálne obťažovanie. „Otvára to otázku, či nesprávne označovanie takýchto prípadov neprispieva k znižovaniu dôležitosti témy,“ napísali.

„Ako najväčší problém sme identifikovali prevládajúcu tendenciu venovať sa problematike sexuálneho obťažovania vtedy, ak sa týka verejne známej osoby, a výrazne menší záujem je o seriózne spracovanie problematiky,“ napísali autorky monitoringu. „Spôsob, akým médiá zobrazujú sexuálne obťažovanie, spoluutvára to, ako o ňom uvažujeme. Preto považujeme za dôležité, aby bol v mediálnom priestore výraznejšie prítomný ľudskoprávny kontext.“

Zobrazovanie násilia na ženách: najčastejšie býva v médiách opísané fyzické násilie (63 %), nasleduje sexuálne (41 %), psychické (23 %) a ekonomické násilie (4 %), ktoré zahŕňa napríklad krádež a lúpež, ale aj odopieranie finančných prostriedkov zo strany partnera (jeden príspevok mohol zobrazovať aj viac typov násilia).

Výskumníčky upozornili, že ekonomické násilie býva v médiách zobrazené „výrazne neproporčne v porovnaní s výskytom v spoločnosti“, čo môže spôsobovať jeho slabé rozpoznávanie.

Ďalšie zistenia:

  • Deti ako svedkovia násilia nie sú vždy v médiách označené ako obete, no páchatelia násilia za prítomnosti detí (alebo na deťoch) sú zobrazovaní negatívnejšie a takéto násilie je v médiách aj viac odsudzované.
  • V článkoch sa objavujú aj kontakty na inštitúcie a organizácie, na ktoré sa môže žena obrátiť v prípade, že sa stala obeťou (domáceho) násilia. Tieto informácie však bývajú súčasťou skôr komplexnejšie spracovaných textov, v bežnom spravodajstve sa vyskytujú len zriedka.
  • Pozitívne vykresľovanie páchateľov sa objavovalo len v menšej miere, a to pri sexuálnom násilí. „To však naznačuje jeho zvýšenú akceptáciu v spoločnosti a problém identifikovať niektoré akceptované normy správania sa ako sexuálne násilie,“ upozornili výskumníčky Anna Máriássyová a Zuzana Juščáková.
  • V článkoch vraj býva aj nedostatočne zdôrazňovaný faktor rodovej nerovnosti.

„Spochybňovaním svedectiev žien a kladením dôrazu na pozitívne vlastnosti muža prispievajú k prehlbovaniu existujúcich rodových stereotypov, ktoré sú považované za príčinu násilia na ženách. Spochybňovanie zároveň odrádza ženy od nahlasovania prípadov násilia, zvlášť takých, ktoré by sa mohli stať predmetom mediálneho záujmu,“ napísali výskumníčky.

Na zlepšenie prevencie násilia na ženách je takisto potrebné, aby bolo jasne pomenované a rozpoznateľné. „Preto je nevyhnutné, aby sa v médiách neobjavovali zástupné pomenovania násilia skrývajúce ho za oveľa neškodnejšie skutky,“ radia výskumníčky.

Viac informácií: Podrobnejšie sa tejto téme venuje ostatná epizóda podcastu No práve.

Ďalšie správy o médiách

[Objednajte si knihu fínskej novinárky Jessikky Putinovi trollové o tom, ako prenikla do petrohradskej továrne na dezinformácie. Kniha vyšla v českom preklade v Deníku N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Facebook

Logo MediabrífingMediaBrífing

MediaBrífing sumarizuje dianie v médiách a na internete. Pripravuje ho Filip Struhárik. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie