Denník N

Ako sa váš syntentický sveter dostane až do vášho žalúdka

Zahreje, ale aj kontaminuje. Ilustračné foto – Flickr
Zahreje, ale aj kontaminuje. Ilustračné foto – Flickr

Mikroskopické umelé vlákna vás možno príjemne zahrejú, ale keď odevy z nich operiete, drobné čiastočky sa dostanú až do oceána.

Píše James Greiff, článok publikujeme so súhlasom Washington Post

Ako je vonku stále chladnejšie, je čas vytiahnuť sveter. Pokiaľ možno teplý, ľahký a v príjemnej zelenej farbe.

Možno ste nevedeli, že ak je váš sveter zo syntentickej vlny, veľká časť jeho materiálu pochádza z recyklovaných plastových fliaš. Asi je lepšie, keď je také niečo vo vašom svetri, než keby to malo byť niekde na skládke.

Avšak sveter je „zeleným“, len pokým ho nevyperiete. V práčke sa z neho uvoľnia tisíce mikroskopických umelých vlákien a cez odtok sa dostanú do jazera, do rieky a do oceánu.

Vo svete, v ktorom našej planéte hrozí upečenie sa vplyvom skleníkových plynov, táto hrozba nevyzerá byť až taká vážna. Ibaže stále viac vedcov sa prikláňa názoru, že naopak, mikrovlákna z umelej vlny sú vážnym ohrozením.

Potrava pre ryby

Syntetická vlna z polyesteru, teda z materiálu, ktorý sa nerozkladá, je podobne ako väčšina plastov vyrobený z ropy a odolný voči prírodným živlom.

Jeho malé kúsočky často zjedia malé ryby a prirodzení čističi, akými sú napríklad ustrice či mušle. V potravinovom reťazci sa potom posúvajú smerom nahor, až k nám, ľuďom. Vedci sa teraz pokúšajú zistiť, ako to sa to prejaví na našom zdraví.

Ale to nie je všetko, je tu ešte jeden problém: k mikroskopickým vláknam sa zvyknú prichytiť rôzne drobné nečistoty, napríklad polychlórované bifenyly. Pre morské živočíchy je zlé už to, že jedia plasty. Konzumácia plastov kontaminovaných toxickými látkami je ešte oveľa horšia.

Mikroskopický odpad z vášho svetra je takmer všade. Pri jednom praní sa uvoľní približne dvetisíc vlákien a keď vedci skúmali piesok z 18 pláží na šiestich kontinentoch, nenašli ani jednu vzorku, ktorá by ich neobsahovala. Pochopiteľne, najväčšia koncentrácia bola na plážach blízko veľkých miest, kde ľudia perú najviac.

Pri jednom praní sa uvoľní do obehu asi dve tisíc mikrovlákien. Ilustračné foto - Flickr
Pri jednom praní sa uvoľní do obehu asi dvetisíc mikrovlákien. Ilustračné foto – Flickr

Plus granuly

Naša Zem sa teda dusí pod náporom plastov. V Tichom oceáne existuje miesto, kde cirkulujúce prúdy vytvorili obrovský ostrov z odpadu, poväčšine plastového.

V snahe dostať plasty z vody dosahujeme istý, i keď pomalý postup. Avšak existuje ešte jeden zdroj mikroskopických plastov. Sú to miniatúrne granule, ktoré obsahujú viaceré hygienické potreby od mydiel po zubné pasty, ktoré nám pomáhajú zbaviť nečistoty naše telá a zuby. Tieto drobné čiastočky putujú vodnými tokmi podobne ako plastové mikrovlákna. Tieto miniatúrne čiastočky sú ťažšie ako voda a sú také rozšírené, že už pokrývajú dná vodných plôch vrstvou plastových usadenín.

Začiatkom októbra v štáte Kalifornie prijali zákon, ktorý zakáže používanie spomínaných mikroskopických granúl počnúc rokom 2020. Podobné zákazy presadilo aj ďalších šesť štátov, i keď niektoré dovolia používanie biologicky rozložiteľných granúl. Avšak Kalifornia, štát s najväčším počtom obyvateľov v USA, ale napríklad i New Jersey ich zakážu úplne, takže výrobcovia ako napríklad Procter&Gamble či Johnson&Johnson zvažujú úplné vylúčenie týchto komponentov zo svojich produktov.

Avšak nečakajme, že by štáty začali podobne zakazovať i používanie syntetickej vlny. Bolo by to príliš radikálne opatrenie, i keď napríklad dodávatelia prírodnej vlny by sa tomu mohli potešiť.

Prírodná vlna nie je východiskom. Tiež má nepriaznivé dopady na prostredie. Ilustračné foto - Flickr
Prírodná vlna nie je východiskom. Tiež má nepriaznivé dopady na prostredie. Ilustračné foto – Flickr

Perte menej

Existujú však iné spôsoby, ako znečisťovanie prostredia mikrovláknami z umelej vlny obmedziť. Jedným z nich môže byť výroba syntetickej vlny, z ktorej by sa uvoľňovalo menej vlákien. Spoločnosť Patagonia, jeden z najznámejších dodávateľov odevov zo syntetickej vlny, podporuje výskum, ktorého cieľom je vylúčiť vodu z procesu výroby. Totiž už spracovanie textílií kontaminuje obrovské masy vody.

Ďalším spôsobom môže byť vybavenie práčok filtrami, ktoré by mikrovlákna zachytili skôr, než sa dostanú do odtoku. Asociácia výrobcov domácich spotrebičov výskumy na túto tému sleduje, ale to je všetko. Táto cesta by okrem iného znamenala, že milióny spotrebiteľov by sa muselo starať o filtračný systém svojej práčky.

Niektorí vedci si zase myslia, že najlepším miestom na zachytávanie mikrovlákien by mohli byť čističky odpadových vôd. Avšak asociácia zaobchádzania s odpadovými vodami v USA sa skôr zameriava na efektivitu a na znižovanie spotreby vody. Ďalšie podobné zoskupenie – Federácia pre vodné prostredie zase hovorí, že ich najväčšou súčasnou výzvou je snaha vysporiadať sa s iným zdrojom odpadu – jednorazovými utierkami.

A tak v tejto chvíli existuje len jediná relatívne uspokojujúca okolnosť súvisiaca s mikrovláknami: že aj prírodné vlákna a bavlna majú nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Samy osebe sú v prírode rozložiteľné. Ale pestovanie bavlny vyžaduje značné množstvo pôdy, vody, pesticídov a hnojív, kým chov oviec devastuje kvalitu pôdy.

Jediné, čo v tejto chvíli môžete spraviť, je držať mikrovlákna na svetri čo najdlhšie. Jednoducho ho neoperte, až kým nebude naozaj vážne špinavý.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie