Hejková aj s ukrajinskou hráčkou získala svoj 25. titul: Nesiem to veľmi ťažko, mám odtiaľ predkov
Natália Hejková je v basketbalovom svete celosvetovým pojmom. Slovenská trénerka pridala len pred niekoľkými dňami do svojej bohatej zbierky celkovo 25. ligový titul, z toho desiaty s hráčkami českého ZVVZ USK Praha.
V rozhovore sa dočítate:
- aké ďalšie méty a ciele v trénerskej kariére sú pred ňou;
- čo si myslí o vylúčení ruských a bieloruských klubov z medzinárodných súťaží;
- o práci s basketbalistkou z Ukrajiny;
- o pôsobení a fungovaní ruských športových klubov;
- o oceneniach, ktoré počas 35-ročnej kariéry získala.
Rusko a Bielorusko sú v športovom svete momentálne najaktuálnejšie témy. Ako zo svojho pohľadu vnímate zo športového a z morálneho hľadiska vylúčenie tímov z európskych súťaží pod hlavičkou Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA)?
Mám na to jednoznačný názor. Hovorí sa, že politika do športu nepatrí, ale nepatrí tam, žiaľ, ani vojna. Poznám prostredie agresora. Je úplne jasné, že väčšina športovcov vojnu podporuje alebo mlčí.
V Rusku ste ako trénerka pôsobili od roku 2006 do 2009. Aké správy máte odtiaľ? Komunikovali ste s niekým?
Správ od svojich priateľov mám veľmi málo, pretože väčšina je odstrihnutá od sociálnych sietí. Zostalo ich len pár múdrych, ktorí ďalej pôsobia. Správy, ktoré mám, sú skôr mimo Ruska.
Ako vlastne v Rusku fungujú basketbalové kluby? Ide o dotovanie oligarchami ako v prípade hokejovej KHL alebo má niekto aj športové ciele?
Teraz neviem. Ale za svojich čias som pracovala v klube Spartak Moskovská oblasť, kde majiteľom bol basketbalový fanatik. Pozdvihol nielen ženský basketbal v Rusku, ale myslím si, že aj veľmi pomohol európskemu basketbalu. V dnešnej situácii sa mi ťažko orientuje, ale určite mi bola sympatická MBA Moskva, s ktorou sme v tejto sezóne v Eurolige hrali. Svoj tím postavili len na ruských hráčkach a celkom sa im darilo. Jedna zo šéfok tohto klubu bola moja bývalá hráčka (Tatiana Ščegolevová – pozn. red.). Na to som bola celkom hrdá.
V Diname Moskva ste pracovali s mamou hokejistu Alexandra Ovečkina. Ako vnímate jeho postoj k vojne na Ukrajine?
Mám to naštudované. Myslím si o tom svoje. Väčšina ruských športovcov a športových klubov má vo svojich priestoroch plagáty Jedinaja Rossija (Jednotné Rusko), čo je politická strana Vladimira Putina. Podpora Putina je obrovská, dotácie tiež.
V roku 2017 ste pre Denník N hovorili, že pokiaľ ide o politiku, tak Rusko neznášate. Aký máte teraz názor?
Je to tak, ako som to vtedy hovorila, tak to vyústilo až do vojny.
Vo svojom družstve máte 19-ročnú hráčku z Ukrajiny – Anastasiju Kovtunovú. V podcaste Přes Příkop ste hovorili, že sa jej snažíte pomôcť. Aká je aktuálna situácia?
Jej sestra prišla do Prahy, mama zostala na Ukrajine. Neustále je s ňou v spojení. Našťastie, žije na západe Ukrajiny, takže je to v poriadku.
Ako sa pracujete s mladým človekom, ktorý na takúto vec nemohol pripraviť? Vojna na Ukrajine je už dva mesiace. Dá sa fungovať basketbalovo, keď sa takéto niečo deje?
Každý deň som sa jej pýtala, že čo a ako. Bolo to však aj pre mňa ťažké. Prídem do práce a tam vidím ukrajinské
