piatok

Elu s Downovým syndrómom nechceli zobrať do školy, zastal sa jej Najvyšší súd

Postihnuté deti bežné školy často nechcú integrovať. Najvyšší súd teraz v prípade Ely s Downovým syndrómom rozhodol, že je to diskriminácia a škola to má skúsiť.

Ela so sestrou a rodičmi. Foto - archív rodiny

Desaťročná Ela žije v okrajovej bratislavskej štvrti Vajnory. Je iná ako jej rovesníci, má Downov syndróm. Jej rodičia aj tak chceli, aby chodila do školy tam, kde jej susedia a kamaráti. Riaditeľ školy však Elu odmietol.

Najvyšší súd teraz v septembri rozhodol, že neprávom a škola má znovu rozhodnúť. Elu diskriminovali na základe postihnutia a ani sa nepokúsili situáciu riešiť, vysvetľuje súd.

Kým úrady a súdy od roku 2013 rozhodovali, rodičia hľadali pre Elu inú školu. Po viacerých odmietnutiach rodičom vyhoveli v škole na Dlhých dieloch, kam ju vozia takmer cez celé mesto. Tam učitelia ukázali, že integrovať dieťa s postihnutím do normálnej triedy až taký problém nie je a dá sa to zvládnuť.

Rodičia čakajú, ako sa škola po rozhodnutí súdu vyjadrí, dcéru však pravdepodobne nechajú v súčasnej škole. “Sme tam zabehnutí, Ela aj deti s učiteľkami si na seba zvykli. Učivo zatiaľ zvláda, deti ju vnímajú celkom normálne ako jednu z nich. Je tam už tretí rok,” hovorí Elin otec Miloš. Priezvisko si rodina nepriala zverejniť.

Zdravé deti sa naučia empatii

Po dvoch rokoch si už na seba deti zvykli a nevypytujú sa ani, prečo nosí načúvatko. “Funguje to celkom dobre," hovorí Miloš.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu je podľa Miloša pozitívna informácia aj pre ďalších rodičov, ktorí by chceli integrovať deti so zdravotným postihnutím. "Veľmi to pomôže ich začleneniu medzi zdravú populáciu.”

Prítomnosť detí s akýmkoľvek postihom v kolektíve zdravých detí je navyše obohacujúce pre obe strany, deti sa naučia empatii a prijímaniu odlišnosti, cituje v rozsudku Najvyšší súd správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Právnik rodiny Maroš Matiaško hovorí, že rozhodnutie je veľmi dôležité a podľa Najvyššieho súdu má Ela právo na inkluzívne, teda flexibilné vzdelanie podľa dohovoru OSN.

“Riaditeľ mal myslieť na to, aké úpravy musí prijať,” hovorí právnik. O Ele vedel podľa rodičov dva roky vopred.

Škola sa vyhovárala, Ele stačil iba asistent

O neprijatí Ely rozhodol riaditeľ Základnej školy Kataríny Brúderovej Jozef Bratina. K prípadu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91468 z vás dostáva správy e-mailom