Denník N

Na cépečkárov nemusia tlačiť iba drahým parkovným, stačí zmeniť rozdelenie daní

Parkovanie v Petržalke. Foto N – Tomáš Benedikovič
Parkovanie v Petržalke. Foto N – Tomáš Benedikovič

O možnosť parkovať pred domom môžu prísť o pár mesiacov desaťtisíce „cépečkárov“. Mestá im výhody neposkytnú, lebo tam nemajú trvalý pobyt. Zmeniť by to mohol iný systém prihlásenia na pobyt.

Len v Bratislave sú ich desaťtisíce a niekoľko mesiacov môžu mať ťažko riešiteľný problém. Ide o ľudí, ktorí chodia do hlavného mesta na týždňovky, alebo nie sú Bratislavčanmi a žijú tu v prenajatých bytoch, v ubytovaniach či v internátoch.

Nová parkovacia politika, ktorá sa v meste zrejme zavedie, na nich nemyslí a pozerá sa na nich rovnako ako na turistov či občasných návštevníkov. Pokiaľ budú chcieť parkovať pred domom, na rozdiel od Bratislavčanov nezaplatia desiatky, ale stovky eur ročne.

Mestá to vysvetľujú jednoducho – nemajú tu pobyt a preto za nich nedostávame od štátu dane. Ich problém by sa však dal riešiť jednoduchšie a systémovejšie, ako tým, že ich pod hrozbou drahého parkovania prinútite podstúpiť zložitú byrokratickú cestu k trvalému pobytu v Bratislave.

Ukrytí obyvatelia Bratislavy

Len v Bratislave žije podľa magistrátu, ktorý vychádza z odhadu Prírodovedeckej fakulty UK, bez trvalého pobytu okolo 100-tisíc ľudí, čo je viac obyvateľov, než má tretia najväčšie mesto na Slovensku Prešov. Magistrát vidí aj ďalší rozdiel v počtoch. Podľa trvalého pobytu má Bratislava o 34-tisíc obyvateľov menej, než má v registri obyvateľov, čo sú oveľa aktuálnejšie dáta. Jedným z kritérií poberania podielovej dane – teda peňazí, ktoré obciam a mestám prideľuje štát – je pritom to prvé, nižšie číslo.

„Keď bude mesto Bratislava poznať presný počet obyvateľov s trvalým pobytom, môže potom adresnejšie nastaviť svoj rozpočet aj svoje politiky, vrátane parkovacej. Mestským častiam rovnako pomôžu presné počty obyvateľov pri parkovacej politike,“ odkazuje magistrát a pripomína, že v meste „parkujú aj autá s mimobratislavskými evidenčnými číslami a užívajú mestské cesty“. Bratislave tiež unikajú peniaze tak, musí zabezpečovať úlohy hlavného mesta, napríklad tam sídlia všetky ministerstvá, vláda a parlament, ale dodatočné peniaze na to nedostáva.

Zmeniť si trvalý pobyt však nie je vždy jednoduché. Majitelia bytov svojim nájomníkom vo veľkej väčšine prípadov nedovolia prihlásiť sa na ich adresu na trvalý pobyt. Je tu ešte možnosť prechodného pobytu, ale v Bratislave sa k nemu podľa odhadov magistrátu hlási len asi 30-tisíc ľudí.

V zahraničí na to existuje iná možnosť – obvyklý pobyt. V takom prípade zostáva pôvodný trvalý pobyt v rodnom meste, no časť daní takto prihláseného ide aj mestu, v ktorom trávi istú časť roka.

O možnosti poskytnutia výhod ľudí s prechodným či „obvyklým“ pobytom pri parkovaní hovorí trenčiansky primátor Richard Rybníček. Podmienkou podľa neho samozrejme je, aby mesto dostávalo viac peňazí na podielovej dani za týchto ľudí.

Filadelfia si pýta percentá, u nás je komplikovaný vzorec

Niektoré mestá – hlavne v USA – vyberajú od ľudí, ktorí do mesta dochádzajú za prácou, špeciálnu daň. Tá sa počíta priamo z ich príjmov. Napríklad človek s trvalým pobytom vo Filadelfii platí mestu daň vo výške 3,9 percenta a „cépečkár“ 3,5-percentnú daň.

V ďalších mestách v zahraničí sa zreálnenie počtu obyvateľov rieši povinným prihlásením sa na prechodný alebo obvyklý pobyt bez toho, aby si ľudia museli rušiť svoj trvalý pobyt v rodnom meste, či obci. Za neprihlásenie sa k prechodnému či obyklému pobytu môžu hroziť pokuty.

„V každom prípade treba prehodnotiť ten vzorec (výpočtu podielovej dane). V tom vzorci by sa malo objaviť aj nejaké ekonomické kritérium. Tým pádom by centrá osídlenia, ktoré vytvárajú HDP, či vytvárajú veľa pracovných miest, mali určite dostávať viac peňazí z prerozdelenia,“ hovorí odborník na verejnú správu Viktor Nižňanský. Vzorec výpočtu by sa podľa neho mal postaviť na overiteľných dátach a pokiaľ by sa to podarilo s obvyklým či prechodným pobytom, do vzorca by zaradil aj to. Súčasný vzorec rozdeľuje dane podľa trvalého pobytu, počtu žiakov v školách, seniorov, ale aj podľa nadmorskej výšky a dĺžky ciest v správe obce.

Žijú inde, ako priznali

O vypočítanie obvyklého pobytu ľudí sa snažil pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 štatistický úrad. Vyšlo mu, že až v 70 zo 79 slovenských okresov žije menej ľudí, ako je v nich prihlásených na trvalý pobyt. Len 448 obcí z celkových 2926 má pritom viac obyvateľov, ako ukazujú oficiálne údaje.

O tom, že ľudia svoj obvyklý pobyt veľmi často nepriznali, svedčí to, že medzi obcami s vyšším počtom obyvateľov nie sú okrem bratislavských a košických mestských častí v podstate žiadne iné veľké mestá. Aj v Petržalke, kde zrejme býva o desaťtisíce ľudí viac, než má trvalý pobyt, vyšlo štatistikom naviac len okolo 2500 ľudí. Zreálniť počty obvyklých obyvateľov by tak zrejme mohli len výhody pre nich – napríklad lacnejšie parkovanie.

Slovensko

Teraz najčítanejšie