Denník N

Ficova ponuka pre podliakov vo vládnej koalícii

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obvinenie, že bola založená zločinecká skupina, je meritórne opodstatnené.

V čase, keď ešte bola v našej ústave veta, že poslanca nemožno „trestne ani disciplinárne stíhať… bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky“, sme celé desaťročia boli v desiatkach prípadov svedkami, ako sa „zástupcovia občanov“ s veľkým elánom hrali na ignorantov. Nie na ľudí, ktorí niečo nevedia, ale na takých, ktorí to ani za žiadnu cenu vedieť nechcú.

Ústava vtedy jasne hovorila, že poslanca nemožno stíhať len z dvoch dôvodov: za „hlasovanie v Národnej rade“ a za „výroky pri výkone funkcie prednesené v Národnej rade“. V zákone (o rokovacom poriadku parlamentu) sa preto rovnako jasne hovorilo, že nielen mandátový a imunitný výbor, ale aj poslanci v pléne majú posúdiť iba toľko, „či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie“. Poslanci teda nemali skúmať, či sú dôvody, aby súhlasili so stíhaním, ale mali iba posúdiť, či sú dôvody, aby súhlas vydaný nebol! Čo je podstatný rozdiel.

Ak prokuratúra nehodlala stíhať poslanca za hlasovanie či za jeho výroky v parlamente, mandátový a imunitný výbor mal v správe skonštatovať, že nie sú dôvody, aby súhlas na stíhanie nebol vydaný. Poslanci mohli hneď aj hlasovať a celá záležitosť by bola do desiatich minút uzavretá. Lenže zástupcovia občanov – bez ohľadu na ústavu a rokovací poriadok – sa vždy a v každom prípade celé dni vyhádavali, či existujú dôvody a či sú tie dôvody dostatočné, aby prokurátor začal trestne stíhať jedného z nich. Hrali sa na vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov i Ústavný súd v jednom.

Toto nedôstojné a svojvoľné ochotnícke divadlo podradnej úrovne sa skončilo až vtedy, keď z ústavy vypadla zmienka, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu parlamentu. Ale pretože v základnom zákone štátu zostala veta, že „poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky“, minulý týždeň sme sledovali rovnako nedôstojné a svojvoľné ochotnícke divadlo podradnej úrovne ako za starých čias.

Správna odpoveď: áno a áno

Pritom ani teraz na to ústava a zákon priestor neposkytujú, lebo po a) poslanca ešte stále nemožno stíhať iba za hlasovanie a za výroky v parlamente a po b) poslanci majú aj teraz posúdiť iba toľko, „či sú dôvody na to, aby nebol (!) vydaný súhlas na vzatie poslanca do väzby“. Lenže tak ako vždy aj teraz sa ústava a zákon berú vážne, iba ak o nič nejde. Ale keďže zjavne ide, opäť sa mnohí poslanci sami obsadili do roly vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov i Ústavného súdu. A treba podotknúť, že sú právni experti a mienkotvorcovia, ktorí ich v tejto snahe chtiac či nechtiac, viac či menej podporili.

Po viac než týždni, ktorý uplynul od chvíle, keď vyšetrovateľ vzniesol obvinenie za zločin založenia zločineckej skupiny, za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za zločin ohrozenia daňového tajomstva skupine osôb, v ktorej je aj predseda Smeru a poslanec Robert Fico, sa politická i verejná diskusia točí najmä okolo dvoch tém. Má byť vôbec Fico čo i len konfrontovaný s možnosťou, že skončí vo vyšetrovacej väzbe? Je obvinenie, že bol členom zločineckej skupiny, vôbec meritórne podložené? V oboch prípadoch sú dôvody na to, aby sme na tieto otázky odpovedali kladne. Povedzme si prečo.

Dobre živená politická hystéria

Začnime abecedou. Aj keď generálny prokurátor

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boris Kollár

Robert Fico

Komentáre

Teraz najčítanejšie