Smrteľne nebezpečný môže byť aj vytetovaný motýľ. Ako sa evakuuje Mariupol (reportáž)
Keď som odchádzal z Mariupola, sľúbil som, že sa pre ostatných vrátim. A teraz to robím, hovorí dobrovoľník Serioža, ktorý jazdí s dodávkou po civilistov do momentálne zrejme najnebezpečnejšieho mesta na svete.
Podarilo sa to. V sobotu o 11. hodine dopoludnia prvýkrát po dlhých týždňoch utíchla paľba v Mariupole. Na oceliarne Azovstaľ nepadali ruské bomby ani rakety.
Desiatky autobusov s vodičmi unavenými na smrť sú pripravené odviezť svojich pasažierov do bezpečia. Majú nimi byť ľudia, ktorí už týždne čakajú na záchranu v podzemí gigantickej oceliarne. Mnohí sú zranení, vyčerpaní a zúfalí.
Napätie trvá celý deň.
Kolóny bielych džípov s nápisom OSN aj vozidiel Medzinárodného červeného kríža prešli do Mariupola až o 18.25 h miestneho času. Predstavitelia medzinárodných organizácií majú dohliadať na mimoriadne zložitú evakuačnú akciu.
Až niekoľko minút pred dvadsiatou hodinou veliteľ pluku Azov Sviatoslav Palamar oznamuje, že dvadsaťpäť žien a detí je „vonku“. A idú na územie kontrolované Kyjivom, do 200 kilometrov vzdialenej Zaporižžie.
Podľa ruských zdrojov ďalších dvadsať ľudí (nie je doteraz jasné, či išlo o ženy a deti z Azovstaľa, alebo iných častí mesta) bolo vyvezených na teritórium okupované Rusmi. Či chceli, alebo nie, nikto nevie. Zrejme túžili hlavne po tom, aby sa ocitli niekde, kde sa nestrieľa, a šťastní boli všetci rovnako.
Vedúci prevádzky zachraňuje svojich susedov
Stovky ľudí však stále sedia v podzemí závodu. Niektorí sú uväznení pod závalmi, na ktoré sa premenili budovy a haly zasiahnuté ruskými bombami.
Veliteľ pluku Azov Palamar potvrdzuje, že konečne môžu
