Denník N

Reportér Kováč o pobyte v Keni: Beh pre radosť? Vylúčené, chcú si zarobiť na lepší život

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Podcast Športová veda: Peter Kováč vysvetľuje, ako Keňa zmenila jeho pohľad na šport.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Máloktorá krajina dominuje vo vytrvalostných bežeckých disciplínach ako Keňa, v ktorej vyrastajú tí najlepší na svete. Mnohí z nich, olympijskí šampióni a rekordéri, trénovali v Itene – nenápadnom malom mestečku, ktoré je centrom svetového vytrvalostného behu.

Táto téma a mesto pritiahli do Kene aj Petra Kováča, nášho športového reportéra a „behajúceho“ novinára, ktorý o nej práve píše sériu článkov Behanie v Keni a v máji vyjde aj v Magazíne N.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo ho po príchode zaskočilo;
  • ako začať s tréningom vo vysokej nadmorskej výške;
  • či vďačí Afrike za úspech na halových majstrovstvách SR;
  • o najväčších mýtoch spojených s Keňanmi.

Viem si predstaviť, že asi každý bežec už sníval o tom, ako si pôjde zabehať s Keňanmi. Aký to bol pocit?

Strávil som v Keni mesiac, takže príležitostí zabehať si s nimi bolo veľa. A pocit? To závisí od toho, o aký išlo tréning. Zažil som veľmi príjemné a inšpiratívne tréningy, ale aj také, ktoré boli náročné a tak trochu demotivujúce.

Takže sa netreba spoliehať na predstavu, že to bude iba pozitívne? Keď si človek vyhľadáva fotky návštevníkov, ktorí si šli zabehať s Keňanmi, zvyknú pôsobiť nadšene.

Možno to robia kvôli fotke alebo sa pridali k bežeckej skupine s pomalým a voľným klusom. Vtedy si to človek môže naozaj užiť. Ak by sa však pridali ku Keňanom, ktorí chcú absolvovať seriózny tréning, som presvedčený, že by sa veľmi neusmievali.

Lenže ty patríš vo svojej kategórii na Slovensku k najlepším. Z nedávnych halových majstrovstiev máš dokonca prvé miesto na 1500 a 3000 metrov. Ako potom s nimi udržia krok ostatní?

V tom je špecifickosť mestečka Iten, ktoré sa stalo centrom svetového vytrvalostného behu. V priebehu niekoľkých rokov sa tam vytvorili skupinky bežcov na rôznej výkonnostnej úrovni. Niektoré si voľne a neriadene pobehujú pomedzi domy či polia a vy sa k nim môžete kedykoľvek pridať. Občas stačilo len počkať na ceste, mlčky prikývnuť a pridať sa.

Iné je to s vážnejšími tréningami, kde to bolo pre mňa pomerne náročné. Napríklad piatkové behy, ktoré oni síce nazývali „voľnými“, pre mňa určite voľné neboli. Prvých desať dní som sa pritom ani nesnažil púšťať do náročných tréningov kvôli aklimatizácii vo vysokej nadmorskej výške, ale na desiaty deň som sa k spomínanému behu pridal.

Mali sme bežať tempom 4 minúty na kilometer na 18-kilometrovej trase, čo sa mi pred štartom zdalo úplne v poriadku. Dohoda s mojím trénerom na Slovensku bola, že s nimi odbehnem 10 kilometrov a na ďalší deň absolvujeme ťažší tréning. Ukázalo sa, že aj to málo bolo pre mňa poriadnou výzvou. Nasledujúci deň som si musel dať voľno, pretože som bol úplne vyčerpaný.

Ak to teraz číta priemerný rekreačný bežec na Slovensku, môže sa čudovať, ako sa môže taký skúsený športovec tak trápiť.

Jedna z vecí, ktoré ma najviac zaskočili, boli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Behanie v Keni

Cesta k zdraviu

Iné podcasty Denníka N

Radíme športovcom

Rozhovory

Športová veda

Športové podcasty Denníka N

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie