Denník NSlovenskej armáde zostalo už len šesť pilotov migov, tvrdí ministerstvo. Je ich menej než stíhačiek

Posledného pilota na stíhačku MiG-29 vycvičila armáda v roku 2008. Reprofoto - MOSR
Posledného pilota na stíhačku MiG-29 vycvičila armáda v roku 2008. Reprofoto – MOSR

Priemerný vek pilota slovenského migu je 43 rokov. S ich výcvikom sa prestalo už pred rokmi, pretože ruské stroje neboli považované za perspektívne. V USA sa už školí nová generácia stíhačov na lietadlá F-16.

Ministerstvo obrany doteraz zdôvodňovalo potrebu náhrady stíhačiek MiG-29 v prvom rade ich kazivosťou a ťažkosťami pri zabezpečovaní servisu. Na letisku Sliač ich dlhodobo pomáhajú opravovať ruskí technici, čo sa zvlášť po ruskom útoku na Ukrajinu stalo neudržateľným.

„Ide o zamestnancov ruských štátnych firiem, ktoré si týchto ľudí začali postupne sťahovať domov. Aj preto je potrebné nahradiť migy čo najskôr,“ opakuje pravidelne minister Jaroslav Naď (OĽaNO).

Popri tom sa však objavuje ešte jeden problém, o ktorom sa doteraz takmer nehovorilo. Tým je počet slovenských pilotov, ktorí dokážu na ruských strojoch lietať.

Početný stav pilotov migov za posledné roky dramaticky klesol. Armáda ich má o polovicu menej, než mala pred piatimi rokmi.

„V roku 2017 bolo na typ MiG-29 zaradených dvanásť pilotov, v roku 2022 je aktuálne zaradených šesť pilotov,“ spresnila hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

Viac lietadiel než pilotov

Slovensko vlastní oficiálne jedenásť strojov MiG-29. Na papieri tak má viac stíhačiek než pilotov k nim, čo je unikátny jav.

Česká armáda má vo výzbroji štrnásť švédskych stíhačiek Gripen a k nim podľa dostupných informácií približne dvadsať nasaditeľných pilotov. Aj tento počet považujú niektorí tamojší novinári za nedostatočný.

V prípade Slovenska sú to však len dočasné a do značnej miery relatívne počty.

Po prvé, aj keď oficiálne má armáda vo výzbroji jedenásť migov, reálne letu schopná býva obvykle polovica.

A po druhé, aktuálny nedostatok stíhačov súvisí aj s faktom, že Slovensko má objednané nové lietadlá F-16, na ktoré sa už v Amerike školí nová generácia stíhačov.

Výcvik prerušili už dávno

Ruské migy považovali už aj posledné dve vlády Smeru za neperspektívne, preto výcvik nových pilotov na tento typ techniky neprebiehal.

Zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda pred časom povedal, že od roku 2008 nepribudol žiadny nový pilot migu.

Vycvičiť pilota migu bol totiž zdĺhavý proces, ktorý štát vyšiel na státisíce až jednotky miliónov eur.

Adept najprv musel absolvovať tri až päť rokov trvajúci výcvik na podzvukovom stroji L-39 Albatros, až následne mohol pokračovať v pokročilejšom výcviku na nadzvukovej stíhačke.

„Po úspešnom zvládnutí výcviku na lietadle L-39 a dosiahnutí 1. triedy bol pilot preradený na nadzvukové lietadlo MiG-29. Výcvik naň trval v priemere od 1,5 do troch rokov v závislosti od dostupnosti leteckej techniky a rozsahu plnených úloh,“ približuje ministerstvo.

Slovensko má vo výzbroji jedenásť stíhačiek MiG-29, ich domovskou základňou je letisko Sliač. Foto – TASR

Nestačia ani na mierové úlohy

Kritický stav pilotov by sa prejavil hlavne v situácii, keby Slovensko bolo v tejto chvíli napadnuté a muselo by sa brániť vlastným letectvom. Šesť pilotov nestačí nielen na vojnový konflikt, ale dlhodobo už ani na mierovú prevádzku.

Armáda totiž musí mať non-stop pripravené dve stíhačky v pohotovosti, aby mohli kedykoľvek vzlietnuť, napríklad k civilnému lietadlu, ktoré neodpovedá pozemným dispečerom.

Ďalšie dve lietadlá by mali byť pripravené ako záloha, pokiaľ by niektoré z pohotovostných lietadiel „na stojánke“ malo poruchu.

To znamená, že za normálnych okolností potrebuje mať štyroch pilotov v neustálej v pohotovosti. Ďalší by sa mali venovať udržiavaciemu výcviku či iným povinnostiam. Podľa vojenského publicistu Vladimíra Bednára by ozbrojené sily potrebovali mať na mierovú prevádzku minimálne dvanásť pilotov stíhačiek.

„Keď uvážime, že je potrebné počítať aj s dovolenkami, PN-kami a ďalšími záležitosťami, tak pri šiestich pilotoch dlhodobo nezvládame ani len držanie pohotovosti, ku ktorej sme sa zaviazali aj pre potreby NATO,“ hovorí Bednár.

Za cenu nadčasov

Ako si teda armáda môže plniť úlohy len so šiestimi stíhačmi?

Ťažko. Podľa ministerstva obrany je to možné len za cenu preťažovania zostávajúcich pilotov.

„Súčasný počet pilotov MiG-29 je naozaj nízky. Plnenie úloh je spojené s vysokou mierou práce nadčas,“ potvrdzuje hovorkyňa.

Riešenie sa však už podľa ministerstva rysuje. Naď po piatkovom stretnutí s poľským ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom predstavil variant, že ochranu slovenského vzdušného priestoru by mohlo dočasne zabezpečiť svojimi stíhačkami Poľsko.

„Som veľmi rád, že pán minister dnes potvrdil, že Poľsko bude pripravené starať sa o bezpečnosť nášho vzdušného priestoru do momentu, kým prídu lietadlá F-16 zo Spojených štátov,“ uviedol v piatok Naď.

Prestarnutí piloti

Slovenskí piloti migov sa vyznačujú pomerne vysokým priemerným vekom: podľa ministerstva obrany je to približne 43 rokov. Napríklad priemerný vek pilotov amerického vojenského letectva je 35 rokov.

Práve vysokým vekom vysvetľuje ministerstvo aj odliv stíhačov v posledných rokoch. Profesia pilota nadzvukového lietadla je náročná po viacerých stránkach a s pribúdajúcimi rokmi je, prirodzene, stále zložitejšie spĺňať zdravotné nároky. Dá sa teda očakávať, že onedlho skončia ďalší.

„Prirodzený vek pre odchod pilota od nadzvukového letectva je vo všeobecnosti po štyridsiatom roku života. Nároky na zdravotný stav pilotov sú vysoké a samotné povolanie je fyzicky a psychicky náročné. Niektorí piloti preto volia odchod do civilného sektora, iní sa kariérne posunú a niektorí ostávajú ako inštruktori na podzvukových lietadlách,“ píše hovorkyňa.

Špecifickým prípadom, pre ktorý z armády odišiel jeden z pilotov, bola nehoda slovenského migu, ku ktorej došlo v septembri 2019 v okrese Nitra.

Pilot Ján Kurtík nemohol pre zlé počasie pristáť na domovskej základni Sliač a príliš neskoro ho poslali na záložné letisko do Bratislavy. Počas letu mu došlo palivo, nasmeroval lietadlo do neobývanej oblasti a sám sa bezpečne katapultoval.

Aj keď si nehoda vyžiadala hlavne materiálne škody, krátko po nej sa rozhodol skončiť zástupca veliteľa letky, podplukovník Marián Bukovský, ktorý ako nadriadený pilot letel s Kurtíkom a podľa vyšetrovateľov niesol časť zodpovednosti.

Snímka z miesta pádu stíhačky pri obci Nové Sady. Foto – Polícia SR

Generačná obmena

Keď v decembri 2018 objednala Pellegriniho vláda stíhačky F-16, generálny štáb sa rozhodol využiť tento nákup na generačnú obmenu stíhačov.

Na výcvik do USA poslali výlučne služobne mladších pilotov, ktorí doteraz na migoch nelietali – najskúsenejší z nich lietali len na podzvukových strojoch L-39 Albatros.

„Na výcvik do USA nebol vyslaný ani jeden pilot vycvičený na MiG-29. Boli vyslaní niektorí skúsení piloti vycvičení na L-39,“ píše ministerstvo obrany.

Toto rozhodnutie padlo ešte v ére, keď obranu riadili nominanti SNS. Pochvalne však tento krok komentuje aj súčasný minister Naď.

„Rozhodnutie sa javí ako správne. Výcvik v USA totiž trvá niekoľko rokov a je vhodné ho investovať do pilota s čo najdlhšou perspektívou služby v Ozbrojených silách,“ tvrdí súčasné vedenie ministerstva.

Žiadna pilotka

Na základňu Tuscon v Arizone vyslala slovenská armáda zatiaľ jedenásť pilotov. Ich priemerný vek je 30 rokov, čo je o viac než desať rokov menej, než je priemerný vek súčasného slovenského pilota MiGu-29. Ďalší nováčikovia sa na vyslanie pripravujú.

Medzi nimi nie je žiadna žena, čo však nie je neobvyklé. Len málo štátov v súčasnosti má v službe pilotky nadzvukových lietadiel – okrem USA je to napríklad Japonsko, India či Filipíny.

„V súčasnosti nie je na výcvik do USA vyslaná žiadna pilotka. Záujemkyniam o funkciu pilot taktického nadzvukového lietadla sa zatiaľ nepodarilo úspešne absolvovať všetky podmienky výberu,“ odpovedá ministerstvo obrany.

Preškoľovací kurz na lietadlá F-16 zatiaľ v USA absolvovali prví štyria slovenskí piloti. Následne pokračujú v pokročilom tréningu, aby mohli pôsobiť ako velitelia, prípadne inštruktori. Foto – MOSR

Časť pilotov výcvik nedokončí

Ministerstvo obrany hovorí, že pri výcviku armádnych pilotov je zároveň potrebné počítať s tým, že nie všetci kurz úspešne absolvujú.

„Americká strana uvádza, že štatisticky až 20 percent adeptov výcvik v USA nedokončí,“ píše hovorkyňa.

Z jedenástich slovenských pilotov vyslaných do USA zatiaľ predčasne skončil jeden – dôvody ministerstvo neuviedlo. Dodalo k nemu len toľko, že jeho miesto chce nahradiť iným uchádzačom.

„V mesiaci január 2022 sa nám vrátil z USA jeden z pilotov po predčasnom ukončení výcviku. Na základe rozsahu výcviku, ktorý absolvoval, a na základe získaných skúseností však s týmto pilotom počítame na inom, podzvukovom type lietadla,“ dodáva ministerstvo.

Stíhačky F-16 by Slovensko malo dostať v roku 2024 – Američania nedávno informovali Naďa, že dodávky sa posunú o rok oproti pôvodnému plánu.

Na výcvik pilotov teda zostáva relatívne dosť času. Popri tom si však armáda musí vyškoliť aj mechanikov, ktorí budú schopní nové stíhačky udržiavať.

Podľa ministerstva je už tento program rozbehnutý a ide podľa plánu. Budúci mechanici na lietadlá F-16 sa zatiaľ školia na Slovensku, následne aj oni odletia na tréning do USA.

„Výcvik technického personálu v zahraničí sa ešte nezačal. Predpoklad vyslania technického personálu na výcvik do USA je pred dodaním lietadiel F-16 a bude pozostávať z jazykovej prípravy, po ktorej bude nasledovať odborný výcvik na lietadlo F-16 v príslušnej špecializácii,“ spresňuje ministerstvo.

Vojenský pilot alebo študent

Aké boli podmienky pre uchádzačov, aby sa mohli stať pilotmi stíhačiek F-16?

Na kurz v USA armáda vyberala len pilotov, ktorí buď už dnes slúžia vo vzdušných silách, alebo študujú na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.

„Pred vyslaním na výcvik do USA musia absolvovať okrem iného skríningový výcvik na vrtuľových lietadlách, potom výcvik na lietadle L-39 a preskúšanie z anglického jazyka,“ dodalo ministerstvo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].