Prekrížili ruky a šprintovali. Vedci zisťovali, či sme pri behu naozaj rýchlejší, ak hýbeme rukami
Dobrý deň,
nová štúdia naznačuje, že pohyb rúk počas behu nie je taký dôležitý, ako sa často domnievame. Platilo to predovšetkým z pohľadu rýchlosti, respektíve šprintu, kde sa benefity vyplývajúce z pohybu rúk ukázali ako minimálne.
Nezodpovedané otázky sa pri rovnakej téme objavujú aj v prípade vytrvalostného behu. Kým jedna štúdia ukázala, že pohyb rúk nám poskytuje úsporu energie, druhá skupina odborníkov sa správala presne opačne.
Išlo o skupinu vedcov, ktorí v roku 2016 v snahe pomôcť elitným vytrvalcom prvýkrát zabehnúť maratón pod dve hodiny vyvíjali niečo ako zvieraciu kazajku, ktorá mala zamedziť pohybu rúk pri behu, keďže sa domnievali, že športovci vďaka tomu ušetria energiu.
To, že význam rúk pri behu preceňujeme, naznačujú aj archeologické nálezy. Otázka, či nás pohyb ramien robí rýchlejšími, je preto na mieste.
Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok a posielame ho aj e-mailom. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.
O pohybe rúk pri behu písal už Aristoteles, ktorý v 4. storočí pred Kristom konštatoval, že „bežci bežia rýchlejšie, ak hýbu ramenami“. Grécky filozof okrem toho predpokladal, že naťahovanie rúk pomáha celkovej stabilite.
„Moderní tréneri by to síce vysvetlili trochu inak, ale aj tak je tu stále všeobecné presvedčenie, že pohyb ramien je dôležitým kľúčom k rýchlemu behu,“ dopĺňa Aristotela americký spisovateľ a odborník na beh Alex Hutchinson. V texte pre portál Outside však zároveň konštatuje, že zažitá predstava nemusí byť úplne pravdivá.
Hutchinson sa opiera o
