Denník N

Kde sme toho brankára skrývali? smial sa Šatan. Šampionát, na ktorý sme išli ako jasní outsideri a vrátili sa z neho s medailami

Kapitán strieborného tímu z Helsínk Zdeno Chára počas osláv s fanúšikmi po návrate na Námestí SNP v Bratislave. Zdroj - TASR
Kapitán strieborného tímu z Helsínk Zdeno Chára počas osláv s fanúšikmi po návrate na Námestí SNP v Bratislave. Zdroj – TASR

Od striebra z Helsínk 2012 uplynulo desať rokov. Teraz Slováci hrajú vo Fínsku opäť.

Bola prvá minúta tretej tretiny, Slovensko hralo proti Česku – 1:1. Semifinále majstrovstiev sveta v hokeji, teda jeden z najprestížnejších zápasov, aké môže hokejista v kariére zažiť.

Slováci hrali v oslabení.

Michal Handzuš zachytil prihrávku Tomáš Plekanca, jedného z najskúsenejších Čechov. Pred tým, než ho atakoval súper, stihol prihrať Mirovi Šatanovi. Ten sa dostal do rýchleho brejku a samostatný nájazd na brankára Jakuba Kovářa premenil bekhendovou kľučkou.

Gól! Gól! Gól!

Hokejová legenda oslavovala štýlovo, na chrbte a s nohami vo vzduchu. „Po tomto momente som bol presvedčený, že vyhráme,“ hovoril neskôr tréner reprezentácie Vladimír Vůjtek.

A mal pravdu. Neskôr ešte v tretej tretine pridal poisťujúci gól Libor Hudáček, takže sa potvrdilo, čo tréner predpokladal. Slováci vyhrali a po dlhých rokoch dosiahli senzačný úspech na svetovom šampionáte.

Postúpili do finále.

Ponížený outsider s jasným cieľom – ZOH

Na MS v hokeji 2012 do Fínska a Švédska išlo Slovensko v pozícii outsidera, primárnym cieľom bolo zabezpečiť si postup na zimné olympijské hry 2014 v Soči prostredníctvom šampionátu. Osem rokov bez semifinále, deväť rokov bez medaily.

Do Škandinávie sme prichádzali ako sklamaní účastníci domáceho šampionátu, na ktorom sme rok predtým skončili desiati. „Na turnaj sme išli ako jasný outsider,“ hovorí pre Denník N vtedajší reprezentačný tréner Vladimír Vůjtek.

Tento Čech sa stal trénerom po spackanom domácom šampionáte, po ktorom v pozícii trénera skončil Kanaďan Glen Hanlon. Pre Vůjtka išlo o prvý reprezentačný angažmán, pričom jeho zmluva smerovala k hlavnému cieľu – dostať sa na hry v Soči. To bol jediný cieľ. Kvalifikácia. A teda postup do štvrťfinále.

Mužstvo sa skladalo pomaly, prišlo mnoho ospravedlneniek. Napokon však reprezentovať prišli viacerí kľúčoví hráči – Zdeno Chára, Andrej Sekera, Miroslav Šatan, v priebehu šampionátu aj Michal Handzuš. „… a zrazu to šliapalo úplne inak. Mentalita tímu sa úplne zmenila,“ vraví Vůjtek.

V príprave to nevyzeralo dobre, posledný zápas pred šampionátom sme vyhrali na samostatné nájazdy, predtým to však bolo sedem prehier po sebe.

Na začiatku majstrovstiev sme „tesne prehrali dva zápasy s favoritmi. Začali sme si veriť,“ spomína Vůjtek. Prečo veriť? S Kanadou aj Fínskom sme prehrali tesne, o jeden gól. V oboch zápasoch sme podali kvalitný výkon sľubujúci výsledkové zlepšenie. A to prišlo.

K tímu sa pripojil Michal Handzuš, líder, ktorý si rovno obliekol reprezentačný dres s asistentským „áčkom“ a v prvom útoku odsunul Tomáša Kopeckého na ľavé krídlo, sám si zobral pozíciu centra. Vedúca skupina bola hotová. Zdeno Chára, Miroslav Šatan a Michal Handzuš boli jasnými lídrami tímu na ľade aj mimo neho, v podstate boli neoficiálnymi členmi realizačného tímu.

Trénerský tím si najprv taktiku a prístup k zápasom ladil s nimi a potom predstúpili pred celý tím jednotní. „V kabíne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

hokejová reprezentácia

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie