C.S.I. Kyjiv, vojnové zločiny: Ako ma znásilnil opitý ruský vojak (reportáž)
Boli sme sa pozrieť, ako slovenskí kriminalisti a súdni lekári mapujú možné vojnové zločiny na Ukrajine. „Také extrémne zranenia sme ešte nikdy nevideli,“ hovoria. Sami v Kyjive utekali pred ruskými náletmi.
Rozsah deštrukcie po ruskej ofenzíve v okolí hlavného mesta Ukrajiny je obrovský. Irpiň, Buča, Boroďanka, Hostomeľ.
Cestou na miesto činu míňame zbombardované budovy, zhorené autá, zničené cesty a obchodné centrá. Počet civilných objektov, ktoré trafili strely z tankov, delostrelecké náboje či raketové systémy, je zdrvujúci.
Neviditeľné rany
Sú to však len fyzické stopy Putinovej vojny proti Ukrajine. Čo tie rany, ktoré zanechali stopy na duši tých, čo prežili pokus o blitzkrieg a dobytie Kyjiva? Nie sú zjavné, sú skryté a hlboko vo vnútri obetí ruských vojakov.
Niektorí našli odvahu o nich hovoriť, iní ju ešte len hľadajú.
Za jedným zo smutných príbehov vojny, ktorá trvá už tretí mesiac, ideme cez ikonické miesta ruskej agresie. Míňame zničené tanky, míňame lesy, pred ktorými svieti nápis s lebkou: Pozor, míny, míňame zhorené paneláky či rozpadnuté domy kultúry a obchádzame zbombardované mosty a miesta, kde sa posledné dni exhumovali masové hroby.
Na jednej z ciest prechádzame okolo rozostrieľaného žigulíka a vedľa si to ruská raketa, zrejme Točka alebo Uragan, zapichla do asfaltu.
Máme šťastie, ešte nám úplne nedošiel benzín, pretože všetky čerpacie stanice v Kyjive a okolí sú prázdne a nám sa ešte podarilo doraziť do malej dediny Beresťanka, kde sa zrejme odohral jeden z mnohých vojnových zločinov proti mierumilovným Ukrajincom a Ukrajinkám.
V tomto prípade Viktorii a Nataši, ktoré znásilnili ruskí vojaci.
Oleg a Daňa. Znásilňovači
Jeden mal 19 a druhý 21 rokov. Volali
