Rusko a denacifikácia Slovenska

Autor je prekladateľ a bývalý diplomat

Putin tvrdí, že vojnu začal nielen preto, aby nevypukla vojna, ale že Ukrajina je plná nacistov, a preto ju musí denacifikovať, čo, ako sa zdá, znamená vyvraždiť štyridsať miliónov ľudí a popritom zrovnať so zemou aj ruskojazyčný Charkiv, lebo tým bráni ľudské práva tamojšieho obyvateľstva. Logické, nie?

Nemáme niečo spoločné?

A keď sme už pri tej denacifikácii, ako dlho by asi ruskej televíznej propagande trvalo urobiť zo Slovenska nacistický štát? Odpoveď je jednoduchá: kým by nenašla staré fotky poslanca Národnej rady SR Ing. Mgr. Mariana Kotlebu v pseudogardistickej paráde, jeho hajlujúcich kamarátov vo vani, fakľových sprievodov, šekov na 1 488 eur a mnoho iných podobných perál slovenskej neofašistickej parlamentnej subkultúry. Kým by neukázala svojmu publiku historické fotografie slovenských vojakov rýchlej a zaisťovacej divízie, ako počas druhej svetovej vojny po boku nemeckých esesákov vešajú ruských partizánov a civilistov v okolí Krasnodaru. Kým by neobjavila v Hlinkovej garde ekvivalent toho, čo sa v Rusku nazýva banderovci. Kým by neuvarila propagandistický guláš o Slovensku ako o krajine fašizmu zasľúbenej, keďže je predsa historicky známe, že nebyť bratskej pomoci v auguste 1968, Slovensko by už pred vyše polstoročím ovládli fašisti, čoho dôkazom je, že si neobesili vrchného fašistu Šaňa Macha, vrchnému fašistickému propagandistovi Tidovi J. Gašparovi nedali poctivé doživotie na uráne v Jáchymove, ba Mila Urbana, šéfredaktora fašistického plátku Gardista, považujú naďalej za svojho literárneho klasika. A najveselšie na tom je, že by tá putinovská propaganda ani veľmi neklamala.

Samozrejme, svojmu publiku by už nepovedala, že len málokto v Európe tak úprimne podporuje ruskú vojnu na Ukrajine ako práve táto slovenská neoľudácka partička, či už okolo Kotlebu, alebo jeho odrodilého brata Uhríka. Lebo čo keby ruskému mužikovi svitlo a položil by si otázku, prečo nás podporujú práve títo, ktorí sa od starých nemeckých nacistov takmer ničím neodlišujú, naopak, snažia sa im podobať? Nemáme my Rusi z tohto dôvodu s nimi niečo spoločné? Netvrdím, že by obyčajný Rus „z glubinky“, ktorý, ako ktosi vtipne poznamenal, tradičnú veľkoruskú triádu pravoslávie – samoderžavie – nacionalizmus rozšíril o televízor, dokázal zájsť myšlienkovo až takto ďaleko, ale istota je istota. Naopak, tento fakt by ruskí propagandisti obišli okľukou a po špičkách a rovnako by pomlčali aj o tom, čím bol za fašistickej Slovenskej republiky otec pravidelného účastníka putinovského Valdajského diskusného klubu Jána Čarnogurského (poprípade by to vytiahli a podľa potreby prekrútili, ak by – čo asi nehrozí – Čarnogurský náhodou otočil kormidlo).

Podkarpatský triplethink

Mohli by v takomto prípade Rusi denacifikovať Slovensko? Mohli. Je predsa nad slnko jasné, že na Slovensku prinajmenšom od ostatných volieb vládne krutý fašistický režim, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú Heger, Korčok, Naď a, samozrejme, Čaputová a ktorého gestapáckym metódam hrdinsky vzdoruje hlavne utláčaná sociálnodemokratická opozícia, tradičný politický spojenec Ruska. Títo menovaní zaviedli na Slovensku dokonca ešte niečo perverznejšie, než je obyčajný fašizmus, a to konkrétne liberálny fašizmus, takže veľvyslanec Bratčikov môže domov na „zamini“ do Moskvy pokojne hlásiť, že dôvod tu je, treba urgentne zakročiť, lebo ak je svätou povinnosťou veľkej Rusi bojovať proti fašizmu od Afganistanu, Gruzínska, Moldavska až po Čečensko, tak aj na Slovensku.

Človek by sa aj smial, keby to nebolo do plaču. To už nie je orwellovský doublethink, ale priam podkarpatský triplethink. Podľa toho to vychádza tak, že slovenskí fašisti fašistami nie sú, lebo keby nimi boli, tak by podporovali nacistickú Ukrajinu, kým oni podporujú Putina, ktorý práve proti nacistom bojuje. Je to naopak, skutočnými slovenskými fašistami sú rafinovaní liberáli, lebo keby fašistami neboli, tak by nepodporovali nacistickú Ukrajinu, ale podporovali by Putina. V logike tejto myšlienkovej eskamotáže to teda vychádza tak, že keby po úspešnej denacifikácii Ukrajiny vtrhli Rusi denacifikovať Slovensko, slovenskí nacisti, ktorí však v skutočnosti nie sú nacisti, by ich privítali (na rozdiel od nevďačných ruskojazyčných obyvateľov Charkiva, Chersona či Mariupola) kvetmi a chlebom a soľou. Alebo by Kremeľ poveril denacifikáciou Kotlebu, Uhríka, Blahu, prípadne pravidelného účastníka Valdajského diskusného klubu. Veď denacifikovať tento priestor musí byť prioritou, lebo nedenacifikovaná kolónia (predtým známa ako Slovenská republika) nemôže byť predsa súčasťou Tretieho Ríma, ktorý biblický hrdina Putin začal ohňom a mečom práve budovať.

Vsjo jasno

A tak sa vraciame na začiatok a domyslíme to, čo Orwell nedomyslel, lebo by mu ani vo sne nenapadlo, aký slabý odvar bude rok 1984 v porovnaní s tým, čo dokáže propaganda v roku 2022: vojna vypukla preto, aby nevypukla vojna. Zárukou denacifikácie sú nacisti. Židia sú už takí rafinovaní, že sú aj prezidentmi nacistického štátu. Západ zahníva a je odsúdený na zánik, preto tam kupujeme jachty, nehnuteľnosti a posielame študovať a žiť svoje deti. Ochrániť ruský jazyk znamená pozabíjať tých, ktorí ním hovoria. Na Ukrajine vyvíjajú tamojší nacisti také biologické zbrane, ktoré dokážu šíriť prostredníctvom vtákov, ale nezabíjajú Ukrajincov, lež iba Rusov, hoci, ako povedal Putin, Ukrajinci neexistujú, lebo sú to Rusi, ktorí hovoria po ukrajinsky, čo je v podstate ruština. A aby sme nezabudli na to, čo tomuto všetkému predchádzalo krátko predtým a čo úzko súvisí so všetkými týmito kalerábmi natlačenými do ľudských hláv: vakcína je smrť.

Vsjo jasno, začem bukvy?