Hudba ako otvorená krajina
Je to však zároveň album o putovaní. O putovaní, ktoré je spojené s objavovaním vlastných ciest.
Čierny drozd sa usadil vo vetvách striebornej brezy a do pribúdajúcej tmy spieva o svete, ktorý nadchádza. Situácia krehučká ako japonské haiku. Nepatrná. Prehliadnuteľná. No predsa by bol svet bez tej brezy, bez toho drozda a bez jeho spevu úplne iný, azda prázdnejší, hoci len málokto by to postrehol.
Tento drozdí trilok sa ozýva zo skladby The World to Come britského pesničkára Johnnyho Flynna. Takéto a podobné obrazy nie sú v jeho tvorbe ničím nezvyčajným. Naopak. Prekypuje nimi. Je tu rieka, ktorá tečie rýchlo a múdro. Je tu krajina, ktorá sa mení na sen. Je tu jeho duša ukrytá v strome, v tráve, v chrobákoch aj vo vtákoch.
Nie je to však žiadna prvoplánová prírodná lyrika. Za jeho obrazmi cítiť hĺbku. Prežitú hĺbku. A zároveň ľahkosť neposedného dieťaťa, čo sa zohne ku každej mláke, ku každej halúzke, ku každému suchému listu a prostredníctvom týchto makropohľadov objavuje svet. Pre seba aj pre nás.
