Keď bola taká hmla, že aj vtáci chodili peši
Fiktívna cesta štyroch priateľov trvala skoro štvrťstoročie, počas ktorého si Josef Holcman zaznamenával ich autentické vety, glosy, komentáre a úvahy.
„Táto cesta sa nestará o čas a jeho zákonitosti,“ uvádza svoju najnovšiu knihu Třetí cesta (Větrné mlýny, 2021) spisovateľ, divadelník a bývalý sudca Josef Holcman. Je to korektné upozornenie pre čitateľa, keďže toto „motto“ jeho autor so zjavnou radosťou a v hojnej miere napĺňa. Tá tretia cesta totiž trvá takmer presne dvadsaťpäť rokov (alebo možno ten čas ubehol v jednom krátkom autorovom sne?) a iskrivé rozhovory medzi reálnymi účastníkmi nevšednej fiktívnej cesty a osobnosťami (často už nežijúcimi) prebiehajú naprieč časom, občas aj niekoľkostoročným.
Proklamovaná bezstarostnosť cesty o čas a jeho zákonitosti teda v konečnom dôsledku v rovnakej miere prospela imaginatívnemu autorovi i vnímavému čitateľovi.
Slovácko je piatym ročným obdobím
Josef Holcman dodnes vydal asi dvadsiatku kníh (Hýlom hálom, Sváry, Týden co týden, Trvalá bydliště, Cena facky, Osobní poplach, Stroj se (ne)zadrhl, Karel chodí po zemi či Stoletý mládenec), vo veľkej miere inšpirovaných detstvom a mladosťou prežitými v rodnej slováckej obci Skoronice.
Kníh plných vína („vinohradnícke práce, počínajúc obracaním hliny a končiac lisovaním a koštovaním, sú pohyblivým umením, potešením i vzrušením, údelom radosti i smútku“) a osláv autentického slováckeho folklóru („Slovácko je piatym ročným obdobím, ktoré pláva nad nami a nie je určované naším časom, je večné a mladé v podobe zvykov, obyčajov a rituálov, ktoré sa každoročne opakujú“).
Ale v neposlednom rade aj kníh zaznamenávajúcich drsnú skutočnosť päťdesiatych rokov a likvidáciu sedliackeho stavu, rad silných príbehov z rodného kraja, na ktoré nazerá optikou dneška a poukazuje na stále prítomné relativizovanie tých hrôz a fabulovanie nových lží.
Viaceré Holcmanove knihy sa dočkali aj divadelnej dramatizácie, predovšetkým Cena facky a Osobní poplach, už predtým sa stala predlohou pre divadelnú adaptáciu aj publikácia Sváry a vo Švandovom divadle v Prahe uvádzali jeho hru Lámání chleba. Zorganizoval rad folklórnych programov a osobitne viacero ročníkov ikonického podujatia Jízda králů, ktorých bol dlhé roky aj pravidelným jazdcom, a podľa jeho námetu vzniklo niekoľko dokumentárnych filmov.
Popri úctyhodnom tempe vydávania kníh, s ktorým začal až po roku 1989, dokázal na niektorých z nich pracovať paralelne dve až tri desaťročia, trpezlivo zhromažďovať materiál, komponovať v hlave jednotlivé obrazy a počkať si na tú pravú chvíľu, keď zo slov vymodeloval knihu.
Aj traja mušketieri boli štyria
To platí predovšetkým o Osobnom poplachu, ako aj o najnovšom románe Třetí cesta, na ktorom začal pracovať v polovici deväťdesiatych rokov. Kniha opisuje
