Denník N

Sú aj dobré správy. Napríklad, že je na internete Timrava

Foto - Wikipedia
Foto – Wikipedia

Keď som v roku 2005 vymýšľal, že by sme mohli vtedy ešte v redakcii Denníka SME digitalizovať slovenské knihy, ako úplne prvých som chcel na internet dostať Hviezdoslava a Timravu. Najviac ma sklamalo a takmer od celého nápadu odradilo, keď som zistil, že pre autorský zákon bude Timravu možné na internet dostať až v roku 2022.

2022? Pre osemnásťročného človeka to bolo tak ďaleko, až sa mi zdalo, že v tom čase už budeme všetci mŕtvi. Alebo už nik nebude čítať knihy. Alebo oboje.

Napokon Zlatý fond vznikol aj bez Boženy Slančíkovej-Timravy, ale vždy som mal pocit, že bez nej je nekompletný.

V celej našej literatúre nepoznám ojedinelejší zjav – bez poriadneho vzdelania, v chudobe a v prostredí, ktoré neprialo ani umeniu a už vonkoncom ženám, sa zrodila autorka s brilantným štýlom, skvelým postrehom, píšuca poviedky, ktoré nestarnú ani po sto rokoch, naopak, ešte im každý jeden ďalší rok pridáva na aktuálnosti.

Milujem a roky ich hltám všetky – aj super známe zo školy (Ťapákovci, Bez hrdosti, Skon Paľa Ročku…), aj tie menej známe, ktoré vám na hodinách slovenčiny isto ani nespomínali.

Napríklad v poviedke Príbuzná zachytila našu národnú nenávisť k cudzím ľuďom, ktorá sa okamžite zmení na vľúdnosť, keď ich aj naozaj spoznáme. Alebo v poviedke Pomocník dokázala zachytiť to, ako sa vie premeniť nenávisť na lásku a škaredosť na krásu.

Milujem to, ako nás Timrava vystihuje ako “národ”, naše chyby aj dobré vlastnosti – ako zachytáva rozpory v tom, čo ľudia hovoria a čo si myslia, falošnosť aj skryté, nikdy nevyjadrené túžby. Jej britký humor, postreh. Ak existuje niečo ako “Slováci”, potom ona napísala definíciu už pred sto rokmi a pokojne si ďalších sto rokov vystačíme len s ňou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie