Denník N

Denné svetlo nevideli týždne. Tí, čo prežili, rozprávajú o úkrytoch v bunkroch pod oceliarňami Azovstaľ (reportáž)

Prví civilisti, ktorí sa skrývali v katakombách pod oceliarňami Azovstaľ, v utorok dorazili do Zaporižžie. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Prví civilisti, ktorí sa skrývali v katakombách pod oceliarňami Azovstaľ, v utorok dorazili do Zaporižžie. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Reportéri Deníka N boli pri tom, keď prišli na územie kontrolované Ukrajinou autobusy so 156 civilistami z Azovstaľa.

„Volám sa Elina Cibulčenková. Do bunkra pod oceliarňami Azovstaľ som sa ukryla preto, že nám Rusi rozstrieľali byt. Náš byt, dcérin byt aj mamin byt. Všetko Rusi rozstrieľali. Štyri dni sme ležali na chodbe. Premkol ma zvierací strach.

Boli sme hladní. Zať priniesol odniekiaľ v hrsti sušienky, boli plné skla. Tak som vybrala črepy a jedli sme to.

Mám štyridsaťpäť a celý život som pracovala v Azovstali. Ako vedúca kontroly kvality. To ja som dávala pečiatky na certifikáty. Vedela som, že pod továrňou je systém bunkrov. A že tam je voda. Prvého marca, keď strieľali ako šialení, som povedala rodine: Poďme do Azovstaľa. Tam sa schováme. Nasledujúci deň sme sa presunuli do bunkra pod oceliarňou. Prvého mája nás ukrajinskí vojaci vyviedli von a povedali nám, že pre nás prišli. A teraz sme tu.“

Elina vyzerá unavene, ale nie zlomene. Prišla s dcérou a so zaťom. Je pokojná a presná v opise všetkého, čo za posledné dva mesiace videla.

No potom sa jej zalesknú oči. „Prišla som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie