Kastračné kliešte v rukách diletantov
Ako vedci odmietli hovoriť so šarlatánmi o očkovaní, nemali by s nimi diskutovať ani vo veci transrodových ľudí.
Autor je imunológ
Mám takú zásadu – ak sa v niečom nevyznám, konzultujem s odborníkmi v danom fachu. A netýka sa to len problematiky príklepovej vŕtačky, v ktorej som bol odjakživa diletant. Nemusí to byť len údržbár, môže to byť aj odborník bankár vo veci investícií do bitcoinov alebo odborník lekár, ak potrebujem vyrvať prisatého kliešťa.
O odborníkoch totiž predpokladám, že majú o veci oveľa viac informácií ako ja.
Pravda, s vŕtačkou človek veľa škody nenapácha – nuž čo, budem mať v stene dieru trocha väčšiu, ako je to potrebné. Nikoho iného sa to nedotkne. Horšie je to vo veciach verejných. Môj hlas vo voľbách sa dotkne každého.
Ale s kým sa poradiť vo veciach politiky?
Nuž, ja to mám tak upratané, že dôverujem novinárom, ktorých názory sa dlhodobo prekrývajú s mojimi a ktorí sa nezvykli mýliť. Ale tých nie je veľa.
Keď už vôbec neviem, kam z konopí, zistím si, čo na to hovorí Michael Kocáb. Je mojím celoživotným kompasom, a keby som sa prebral z dlhoročnej hibernácie, zorientoval by som sa zrejme podľa neho.
Sú však aj také chvíle, keď strácam orientáciu. Teraz som napríklad náhle stratil chodník v húštine veľmi smutného prípadu zavraždeného investigatívneho novinára a jeho milej. Stalo sa totiž nedávno, že šéf tohto novinára išiel robiť do denníka, v ktorom robí šéfredaktora novinár, ktorý sa nechal pri písaní svojej knihy inšpirovať iným novinárom, ktorý zasa pracoval pre chlapíka, ktorý bol z vraždy tohto novinára podozrivý. Zablúdil som v tom. Michael, pomôž!
Našťastie nie každá oblasť je pre mňa takýmto labyrintom. Sú aj také odbory, v ktorých považuje niekto iný za odborníka mňa. Teda, presnejšie, jeden odbor – imunológia.
Priznávam, v pandémii, ktorá nás posledné dva roky gniavila, som bol preto nesporne vo výhode. Niekedy mi však táto moja odbornosť aj spôsobila pocit márnosti.
