Denník N

Jednotlivci v časoch „desivého úpadku ľudstva“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V ťažkých časoch sú to vždy jednotlivci, ktorí prinášajú nádej a posúvajú dejiny dopredu.

V týchto dňoch si pripomíname tri výročia. Dňa 17. apríla to bolo nedožitých 70 rokov života básnika, publicistu, vydavateľa, disidenta Olega Pastiera. Spoznal som sa s ním v osemdesiatych rokoch v prostredí občianskeho disentu. Ivan Hoffman, Ján Budaj, Milan Šimečka, Ján Langoš, Jiří Olič, Oleg Pastier tvorili základ periodických samizdatov Kontakt, Fragment a Fragment K. Časopisy boli rozmnožované písacím strojom a cyklostylom.

Oleg Pastier sa okrem toho angažoval vo vydávaní neperiodického samizdatu. Do pádu komunizmu vydal asi 200 titulov zakázanej literárnej spisby. Bol mužom novembra 1989, v roku 1990 sme sa mnohí rozišli na všetky strany politického a spoločenského života, Oleg kráčal ďalej tou istou cestou. Písal básne, prózu, publikoval články, angažoval sa v Slovenskom rozhlase, spolupracoval s časopismi Kultúrny život a Romboid. Spolu s manželkou Ľudkou založili vydavateľstvo F. R. & G. v ktorom vydávali časopis Fragment a až do Olegovej smrti 15. marca 2018 v ňom vydali 170 literárnych titulov.

Prvého mája uplynulo desať rokov od smrti tajného kňaza, spoluzakladateľa skrytého spoločenstva Fatima, vydavateľa samizdatov, organizátora náboženského života na Slovensku Vladimíra Jukla. Narodil sa 19. apríla 1925 v Bratislave. Jukl sa v roku 1944 zapojil do Povstania, napriek tomu ho v roku 1946 komunistická polícia zatkla a bila. V roku 1951 ho pre náboženskú činnosť znova zatkli a po krutej vyšetrovacej väzbe ho v roku 1952 odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení strávil 13 a pol roka.

Jukl chcel byť od svojich 19 rokov katolíckym kňazom, podarilo sa mu to až v roku 1971, keď ho biskup Ján Korec ako 46-ročného tajne vysvätil za kňaza. Na verejnosti slúžil prvú omšu až na Veľkú noc 1990, ako 65-ročný. Ak dnes spomíname udalosti ako vydávanie samizdatov, pašovanie náboženskej literatúry, pamätnú púť na Velehrade v júli 1985, kde sme vypískali komunistov, a rovnako sviečkovú manifestáciu v marci 1988, ani jednu z týchto udalostí nemožno vysvetliť bez tohto človeka. Jukl bol „generál tajnej cirkvi“ na Slovensku.

A nakoniec, pred tridsiatimi rokmi, 25. marca 1992 vznikla zákonom SNR Trnavská univerzita a 12. mája 1992 prezident Václav Havel vymenoval za jej prvého rektora Antona Hajduka. Vláda Vladimíra Mečiara v tom zrejme videla príliš silný odkaz Václava Havla a novembrovej garnitúry na Slovensku, a preto chcela menovanie rektora zneplatniť. Boli sme svedkami urputného zápasu o nezávislosť tejto univerzity.

Bol to rektor Anton Hajduk, rovnako predseda akademického senátu Michal Slivka a tiež Michal Horský, ktorí odviedli statočný zápas o univerzitu. Rovnako to bol vtedajší primátor Trnavy Imrich Borbélyi, arcibiskup Ján Sokol a rektori českých a slovenských vysokých škôl, ktorí univerzitu podržali. A boli to znovu muži Novembra spolu s politikmi KDH, ktorí nakoniec zviedli o univerzitu víťazný zápas.

V ťažkých časoch sú to vždy jednotlivci, ktorí prinášajú nádej a posúvajú dejiny dopredu. Ináč tomu nebude ani dnes, keď, slovami pápeža Františka, Európa je vo vojne na Ukrajine svedkom „desivého úpadku ľudstva“. Títo ľudia spravodlivosti a nádeje budú aj na Slovensku znovu potrební!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie