Denník N

Morálny bankrot nemeckého pacifizmu

Francois Fillon, Johannes Teyssen, Angela Merkelová, Mark Rutte, Dmitrij Medvedev, Günther Oettinger Foto – TASR/AP
Francois Fillon, Johannes Teyssen, Angela Merkelová, Mark Rutte, Dmitrij Medvedev, Günther Oettinger Foto – TASR/AP

Nemecko smeruje k ďalšiemu vážnemu historickému poníženiu, za ktoré sa bude roky ospravedlňovať. Nikto však neuverí, že je mu to naozaj ľúto, najmä nie na východ od Odry.

Autor je poľský politológ

Po dlhotrvajúcom tehotenstve sa v Nemecku konečne zrodilo rozhodnutie poslať na Ukrajinu ťažké zbrane. Dieťa sa však narodilo mŕtve: samohybné protilietadlové systémy Gepard, ktoré Berlín ponúka, sú starožitné kúsky, ktorým chýba munícia. Výrobca má k dispozícii len 23-tisíc nábojov. Nemecké ministerstvo obrany aspoň oznámilo, že bude hľadať náhradnú muníciu na vzdialených miestach ako Jordánsko, Brazília či Katar. Zatiaľ čo Rusko pustoší svojho suseda – vraždí, mučí a znásilňuje tamojších civilistov –, Nemecko uviazlo v zmätku.

Obe krajiny majú bohaté militaristické tradície, v 20. storočí vládli ako totalitné impériá. Ich cesty sa po napadnutí ZSSR rozišli, no pohybovali sa symetricky. Hoci sa Nemecko vzdalo imperializmu, viera v „osobitnú misiu“ (Sonderweg) v dejinách si zachovala svoju silu.

Nikdy viac?

Táto viera, ktorá sa zrodila z postavenia imperiálneho Nemecka medzi autokratickým Ruskom a liberálno-demokratickým Západom, viedla k vzniku všetkých typov nebezpečných a nezodpovedných zahraničnopolitických pozícií od Drang nach Osten (ťah na východ) v devätnástom storočí cez vízie typu Mitteleuropa (nemecké líderstvo strednej Európy) a Hitlerovo hľadanie Lebensraumu (životného priestoru) až po Ostpolitik kancelára Willyho Brandta (zblíženie s východným Nemeckom a so Sovietskym zväzom). Je zaujímavé, že v centre týchto nápadov bola často Ukrajina.

V tomto kontexte by bol opis povojnového Nemecka ako „pacifistickej“ krajiny tým najzhovievavejším výrazom. Iní by pripisovali zahraničnopolitický postoj Nemecka ani nie tak tomu, že sa zrieklo militarizmu, ako skôr chamtivosti, oportunizmu a cynizmu zo strany jeho ekonomických a politických lídrov. Naopak, medzi najvýraznejších zástancov posielania ťažkej výzbroje na Ukrajinu patria údajne pacifistickí Zelení.

Prečo sa Nemecko nemôže správať k Ukrajine rovnako ako ostatné západoeurópske krajiny? Odmietanie poslať zbrane do konfliktných oblastí znamená prirovnávanie agresora k obeti. Nemeckí politici, ktorí to odmietali uznať, dokonca v tomto niekoľko týždňov blokovali ostatných členov NATO.

Prečo Ukrajinci dostali viac zbraní z Estónska (v celkovej cene 240 miliónov dolárov) ako z Nemecka (v celkovej výške 130 miliónov dolárov), teda z krajiny s viac ako 100-krát väčšou ekonomikou? Podpora Nemecka bola zahanbujúca, dokonca aj čo sa týka finančnej a humanitárnej pomoci. Čo sa stalo s heslom „nikdy viac“?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie