Prečo tak veľa detí nevie čítať s porozumením: Učíme ich čítať rýchlo a plynulo, ale s vypnutou hlavou
Iba máloktorá krajina môže urobiť to čo my – a teda naučiť dieťa čítať bez toho, aby rozumelo obsahu, hovorí odborníčka na čitateľskú gramotnosť.
Podľa profesorky Oľgy Zápotočnej vyzerajú učebné osnovy na prvom stupni trochu ako spartakiáda. Deti robia veľa hlasových a dychových cvičení, aby sa naučili čítať rýchlo, plynulo a bezchybne.
Mechanicky odpisujú písmená, kým ich nevedia napísať krasopisne. Až kým úplne nestratia záujem o knihy. „Kedy sa dostane dieťa k vyjadreniu toho, čo chce povedať? Možno v treťom ročníku,“ hovorí Zápotočná.
Vysvetľuje, prečo je dôležitejšie cvičiť porozumenie textu, bez ktorého človek naletí hoaxom na internete. „Pretože to ho v škole naučili – vnímať jednoznačné a jasne platné pravdy tak, ako sú napísané. Neuvažovať o tom, že sú na diskusiu a majú širší kontext.“
Slovenské deti majú dlhodobo veľmi nízke výsledky v čitateľskej gramotnosti. V meraniach PISA sa dlhodobo zaraďujeme pod priemer krajín EÚ aj OECD. Ako dobre rozumie textu priemerný slovenský 15-ročný žiak?
Mám skúsenosti s mladými ľuďmi, ktorých učím na vysokej škole. Očakávali by ste, že na vysokú školu pôjdu tí najlepší žiaci, no ich úroveň čitateľskej gramotnosti býva často problematická. Keby som vám prečítala úryvky ich seminárnych prác… Mnohým študentom spôsobuje ťažkosti koncipovanie svojich myšlienok do textu.
Ako napríklad?
Vidím, že študenti nie sú zvyknutí čítať dlhý text a vytiahnuť si z neho hlavné myšlienky. Chcú iba prezentácie, s krátkymi definíciami. Hovoria, že na strednej škole im učiteľ nadiktoval poznámky, ktoré na písomke vyžadoval doslova. Nehovorím, že je to všade, ale stretávam sa s tým.
Odborníčka Petra Fridrichová povedala v rozhovore príklad: deti nemajú problém urobiť fyzikálny projekt, ale robí im problém zapísať svoju hypotézu – čo očakávajú, že sa stane, a potom zapísať výsledok projektu. Teda formovanie svojich myšlienok do viet. Ako to vidíte vy?
Neviem posúdiť, či je problém iba v čitateľskej gramotnosti. Podiel na tom má aj to, ako vyučujeme prírodné vedy. Dlho sa u nás presadzuje taká koncepcia, podľa ktorej sa deti učia cez experimenty, nie cez memorovanie definícií. To sa však nie vždy robí v praxi. Ak žiaci nie sú vedení k tomu, ako viesť experiment – ako si stanoviť hypotézu, navrhnúť efektívny postup a vyvodiť z toho záver –, s podobnými úlohami majú problém.
Ukazuje sa to aj na matematike. Žiakom robia problém práve slovné úlohy. Sú zvyknutí drviť vzorce, definície, počítať desiatky príkladov. Keď je ten príklad zaobalený v slovnej úlohe, nastáva problém.
Prečo robí žiakom čitateľská gramotnosť problém?
Korene problému sú už v tom, ako učíme deti čítať v prvých ročníkoch. Napríklad keď ich učíme čítať doslovne, bez chyby a ťažiskom sú krasopisné diktáty bez hrúbok. Deti to nebaví, sú z toho otrávené. Aj tí, ktorí v predškolskom veku inklinovali ku knihám, stratia nadšenie. Pätnásťroční mladí ľudia potom v PISA meraniach tvrdia „čítam, iba keď musím“, „nechce sa mi“, „nebaví ma to“. To naznačuje, že škola to robila zle a s deťmi sa to nesie.
Je to dlhodobý problém Slovenska?
Vo výskumoch v praxi sme už dávno pozorovali, že čitateľská gramotnosť je nízka. Na konferenciách a v zahraničnej literatúre sa už dávno hovorilo o nových prístupoch vo vyučovaní gramotnosti a prinášali sme ich aj na Slovensku. Ale nikto nám nevenoval pozornosť. Až kým sme sa v novom tisícročí nezapojili do medzinárodného merania PISA.
Čo sa potom stalo?
Všetkých šokovalo, aké nízke výsledky sme dosiahli –
