Filmu Peter Dvorský chýba jediná vec. Ale zásadná
Dokument je dodatočným príspevkom k sedemdesiatinám operného speváka, ktorý má na čo spomínať. Ale jeho tvorcovia narazili na klasický problém.
Takýchto príbehov zo Slovenska nie je veľa, preto určite stojí za to ich rozprávať. Aj počúvať. V tomto prípade je naozaj o čom, pretože je to príbeh medzinárodnej kariéry v prvej svetovej lige. A kedy to urobiť, keď nie k výročiu hlavného hrdinu?
Potiaľto je ambícia dokumentárneho filmu o opernom spevákovi Petrovi Dvorskom úplne v poriadku. Je to (pre pandémiou zatvorené kiná) dodatočný príspevok k jeho sedemdesiatinám, ktoré mal vlani na jeseň. Ale podobne ako pri narodeninovom galakoncerte v Slovenskom národnom divadle, aj po tomto filme a niekoľkých zverejnených rozhovoroch zostáva jedna dôležitá otázka nezodpovedaná.
Dve chýbajúce dekády
Dokument Peter Dvorský má klasickú štruktúru. V prvej polovici z archívov rekonštruuje, ako sa „chlapec z malého slovenského mesta nebál snívať, tvrdo cvičiť a odhodiť trému pri svojej prvej veľkej šanci ukázať, čo v ňom je“, a prejde jeho účinkovaniami na top adresách. V druhej časti sa príbeh speváckej hviezdy preklopí do portrétu umelca, ktorý je „na konci dňa úplne obyčajný tato a manžel (…) ktorý nikdy nezabudol, odkiaľ je“.
Celé to bol nápad a zároveň režisérsky debut moderátorky Ivety Malachovskej. Mala pocit, že nová generácia už má úplne iných hrdinov a že treba spomínať aj na staršie a vo svete akceptované osobnosti, ktoré niečo dokázali. Tým, že hlavná časť medzinárodnej kariéry Petra Dvorského sa odohrávala mimo dosahu slovenských médií a fanúšikov za takzvanou železnou oponou, je cenné, že sa dostala aj k záznamom jeho vystúpení nielen z archívov Československej televízie. Autentické zábery z milánskej La Scaly či z Wiener Staatsoper komentuje na kameru sám spevák.
„Našou ambíciou bolo spečatiť stopu, ktorú Peter Dvorský vytvoril. Myslím, že mu to trochu aj
