Hvoreckého knižnica: Po viedenských schodoch
Dunajská metropola v kultovom románe Heimita von Doderera.
Kedy ste naposledy čítali viedenský román? Predpokladám, že dávno, alebo ešte nikdy? Literatúra rakúskej metropoly u nás zostáva málo známa, hoci sme dve najbližšie hlavné mestá v Európe a spája nás veľtok Dunaj.
Kým českú prózu, staršiu i novú, u nás stále výrazne reflektujeme, o rakúsku sa naša kultúrna komunita takmer nezaujíma. Paradoxne sa dokonca klasici ako Handke, Bachmannová či Bernhard prekladali viac za minulého režimu ako dnes. Škoda, lebo v malom stredoeurópskom štáte nemecky hovoriacich susedov hojne vychádzajú svetové knihy.
Schody ako destinácia
Pri najbližšej návšteve Viedne zájdite aj do vychyteného deviateho obvodu, do časti zvanej Alsergrund, a pozrite si okrem impozantných budov z éry „gründerzeit“ aj „jugendstilové“ Strudlhofské schody medzi Boltzmannovou a Lichtensteinovou ulicou. Postavili ich roku 1910 podľa návrhu talentovaného architekta a urbanistu Theodora J. Jägera (mimochodom, narodil sa v Šuranoch) a pomenovali ich po zakladateľovi Akadémie umení.
Schody sa zakrátko stali dôležitou mestskou spojnicou, obľúbenou v každom dennom i nočnom čase aj ročnom období. Vďaka spisovateľovi Heimitovi von Dodererovi sa stali tiež javiskom a vstúpili do svetovej literatúry, pretože dali názov kľúčovému románu dvadsiateho storočia. Deväťstostranová kniha vyšla roku 1990 aj po slovensky v Tatrane a v češtine aktuálne v novom preklade Ondřeja Sekala vo vydavateľstve Academia.
Z vojaka spisovateľ
Doderer (1896 – 1966), klasik modernej rakúskej literatúry, sa stal všeobecne známym až v pomerne pokročilom veku práve románom Strudlhofské schody alebo Melzer a hlbina rokov z roku 1951. Syn bohatého architekta študoval od roku 1914 vo Viedni právo, ale nadšený vypuknutím vojny sa prihlásil ako dobrovoľník. V zime 1916 sa zúčastnil východného ťaženia už s hodnosťou práporčíka, v Haliči padol do ruského zajatia a skončil v tábore na Sibíri, odkiaľ sa po mnohých peripetiách vrátil domov až roku 1920. Podľa vlastných slov sa v lágri rozhodol stať spisovateľom.
Mladík s frontovou skúsenosťou v rodnom meste vyštudoval históriu a psychológiu a urobil si doktorát. Písal najmä odborné texty, lebo s literatúrou sa mu dlho nedarilo. V prvom románe spracoval príbeh textilného inžiniera, oportunistu a karieristu a rozvinul v ňom aj detektívnu zápletku. Príbeh sa odohrával v Nemecku, kde aj vyšiel. Po chabom prijatí knihy sa Doderer autorsky zameral na Viedeň, kde bol doma.
Hlúposti oportunistu
„Jadro mojej práce, a hovorím to so všetkou vážnosťou, nespočíva v próze či v poézii, ale v pochopení vlastnej hlúposti,“ napísal Doderer. Tým chcel ospravedlniť svoj životný biľag – vstup do
