Denník N

Aj Keňa má svoj tunel Višňové. Keď ubudne korupcia a pribudne viac trénerov ako William Koila, kenskí bežci budú ešte lepší

Dráha v Eldorete je v utorok ráno plná bežcov. Foto N – Peter Kováč
Dráha v Eldorete je v utorok ráno plná bežcov. Foto N – Peter Kováč

Deviata časť seriálu Behanie v Keni.

„Slovensko poznám,” prekvapil ma hneď v úvode rozhovoru Keňan, ktorému som sa prihovoril na trávnatom ihrisku v centre Itenu. „Síce som u vás nebol, ale v Česku áno, pretekal som tam, len si neviem spomenúť na mesto.”

Ako prvú tipujem Prahu, keď neuspejem, snažím sa ďalej: „Ostrava? Brno? Plzeň?” Keňan krúti hlavou a naďalej húževnato premýšľa. Celé to trvá asi minútu, až kým radostne zvolá: „Už viem! To mesto sa volá Bratislava! Kedysi som pretekal v Bratislave!“

Rovnakú radosť z odpovede mám aj ja a vysvetľujem mu, že v skutočnosti bol na Slovensku, nie v Česku. Zaujíma ma, ako si spomína na naše hlavné mesto, a keď následne rozpráva svoj životný príbeh, teším sa aj z toho, že som ho odhadol správne, keď som predpokladal, že v ňom nájdem zaujímavého respondenta.

Prihovoril som sa mu totiž preto, lebo na ihrisku viedol tréning, o ktorom som dovtedy počúval, že v Keni takmer neexistuje. Taký tréning, ktorý je v Európe samozrejmosťou, no v Keni ho stále môžeme označiť za progresívny. Rovnako progresívny ako názory a filozofia tohto Keňana.

Volá sa William Koila, v minulosti bol elitným kenským bežcom na 800 a 1500 metrov a dnes je v Itene trénerom početnej a úspešnej bežeckej skupiny. To, že sú v nej aktuálne aj dvaja majstri sveta, som si všimol až po niekoľkých minútach.

Koila v rozhovore hovoril napríklad aj o tom, aké sú limity kenskej bežeckej dominancie a čo musia Keňania zmeniť, ak chcú byť aj v budúcnosti rovnako suverénni, ako to bolo v posledných desaťročiach.

Tréner je okrem toho presvedčený, že výbornými bežcami by okrem presláveného kmeňa Kalendžinov mohli byť aj členovia z iných kenských kmeňov, doteraz však nedostali šancu objaviť a rozvíjať vlastný talent.

William Koila. Foto N – Peter Kováč

V Bratislave skončil druhý

Williama Koilu som stretol viac-menej náhodou, keď som sa v sobotu ráno vybral do centra mesta na tradičný trh. Ten je pre miestnych udalosťou týždňa, pretože sem prichádzajú predajcovia z celého regiónu a ponúkajú takmer všetko, čo kenská rodina potrebuje. Od školskej tašky cez príbor až po obojky pre ovce.

Majetnejší obchodníci si postavia stánky z tenkých kovových tyčí, ostatní tovar voľne položia na zem, čím sa tržnica roztiahne okolo celej šírky veľkého trávnatého ihriska.

A hoci trh pulzoval životom a pútal krikľavými farbami rozličného tovaru, viac ma zaujalo to, čo sa odohrávalo na ihrisku. Približne 30-členná skupina afrických bežcov a bežkýň sa na otvorenej ploche

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Behanie v Keni

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie