Matovič prepásol šancu svojho života
Igor Matovič musel vyzerať pred hlasovaním o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie ako človek, ktorý drží v ruke svoj posledný tiket a čaká, či aspoň teraz nevyžrebujú tie jeho „šťastné“ čísla. Takto nejako totiž vyzerá jeho práca pri takmer všetkých jeho politických výzvach. Tipnúť si a čakať, či to náhodou šťastena nezariadi sama namiesto neho.
V tejto polohe sme ho mohli vidieť pri riešení pandemickej situácie na Slovensku, pri snahe vymyslieť, čo s miliardami od Únie na boj s dôsledkami korony, alebo pri pokuse o daňovú reformu. Na konci vždy sklamane vzdychol, odhodil nevýherný tiket a šiel sa na tlačovku posťažovať, kto každý môže za to, že to znovu nevyšlo.
Kým pri predchádzajúcich príležitostiach sme veľakrát aj my – voliči – len neurčito mykli plecami s pocitom, že nič iné sme ani nečakali, tentoraz to predsa len bolo trochu iné. Matovič síce aj v iných prípadoch sľuboval nemožné („nevestičky, dobre bude“ či krčah vody zadarmo), ale sľub, navyše predvolebný, že tí, ktorí prenajali na 12 rokov túto krajinu organizovanej bande vyciciavačov štátnej pokladnice, pôjdu za mreže, sme mu naozaj mohli aspoň skúsiť uveriť. Mnohí až tak, že jeho OĽaNO s.r.o. uprednostnili pri volebnej urne pred svojou skutočnou voľbou.
