Denník N

Účinky covidu sa do nášho života dostávajú ako malé dávky jedu, vraví psychológ slovensko-maďarského centra

Dávid Ágh. Foto - Dávid Ágh
Dávid Ágh. Foto – Dávid Ágh

Dôsledky covidu môžeme prirovnávať k otrave arzénom, hovorí v rozhovore psychoterapeut Dávid Ágh.

Magyar verzió itt.

Dávid Ágh vedie v Lehniciach pri Dunajskej Strede nové psychoterapeutické centrum Zlatá záhrada, v ktorom prikladajú veľký význam aj liečeniu v maďarčine. Ágh je členom Slovenskej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu (SSPAP), ale vzdelával sa v rámci Maďarskej psychoanalytickej spoločnosti a jeho cieľom je, aby vybudovali think tank, ktorý bude podporovať miestnych psychológov vo vzdelávaní, respektíve bude pracovať na zblížení profesie na Slovensku a v Maďarsku.

V rozhovore s Dávidom Ághom sa dočítate, aký vplyv mala pandémia na naše duševné zdravie, aký je život po covide, aký vplyv má na nás vojna a čo môžeme spraviť, aby sme toto obdobie zvládli bez duševných problémov.

Neexistuje dôveryhodný štatistický údaj o tom, koľkí ľudia a prečo chodia k psychológovi, o psychiatrických prípadoch však môžeme nájsť presné údaje. Prečo je to tak?

Vo všeobecnosti platí, že v každej oblasti je psychiatria v popredí viac ako psychológia a psychoterapia, čo sa odráža v mnohých veciach, napríklad aj v tom, koľko štatistických údajov je dostupných. Hoci veľa výskumov prebieha aj v oblasti psychológie.

Je náročné poznať presné čísla aj preto, že medzi klientmi psychológov je skupina, ktorú napríklad zdravotné poisťovne nevidia?

A to môže byť pomerne široká vrstva. Až donedávna som nepracoval s poisťovňami, pretože ma nechceli zazmluvniť. Štát stanoví počet lekárov alebo psychológov, ktorí musia pokryť určitú oblasť, a ak sa niekto do tohto minima nevojde, zmluvu nedostane. A takých je veľmi veľa. Tieto čísla boli nastavené už dávno a vôbec neodzrkadľujú skutočnosť. Dopyt po psychologickej starostlivosti je oveľa väčší.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) počet prvýkrát diagnostikovaných pacientov a ich hospitalizácia do roku 2019 pomaly, ale rovnomerne klesali, v roku 2020 nastal prudší pokles, pravdepodobne vinou protipandemických opatrení. Hoci ide o psychiatrické údaje, môžeme z nich niečo vyvodiť o všeobecnom zdravotnom stave spoločnosti?

Len sčasti. To, k čomu má prístup NCZI, je v rámci systému zdravotnej starostlivosti. Keď v zdravotníctve zaviedli systém elektronického zdravotníctva (e-zdravie), vyskytlo sa veľa technických problémov, pre ktoré nezačali mnohí kolegovia – klinickí psychológovia a psychiatri používať systém okamžite. Kvôli svojej práci by totiž museli nahrať do systému veľmi citlivé informácie. Už len toto samo o sebe môže tento systém skresľovať.

Môžeme však vidieť aj to, že na začiatku pandémie nedošlo k nárastu.

V prípade kríz to tak zvykne byť. Drsný príklad: ľudia nemali panické záchvaty ani

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Zdravie

    Teraz najčítanejšie