Denník N

Sme cépečkári, ale nie sme votrelci, máme to tu radi

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Prisťahovalcov z východu, juhu a zo Záhoria sme sa pýtali, prečo v Bratislave ešte nemajú trvalý pobyt a či je fér, že mesto za nich nedostáva dane. Cépečkárom je aj raper Vec.

Človeka prekvapí, že malý starší Peugeot 106 zaparkovaný v širšom centre Bratislavy niekoho rozčúli natoľko, že by mal chuť na ňom prepichnúť pneumatiky. Vďaka ešpézetke začínajúcej na NZ, ktorá ho priraďuje k majiteľovi z okresu Nové Zámky, je však to prekvapenie o niečo menšie.

Miša, pôvodom zo Štúrova, si svoje malé auto našla pred domom neďaleko hlavnej železničnej stanice s prepichnutými pneumatikami hneď trikrát v priebehu trištvrte roka. „Keď sa to stalo prvýkrát, povedala som si, že to bola náhoda, niekomu som obsadila miesto, kde zvykol parkovať,“ spomína. „Po treťom raze som pochopila, že to asi úplná náhoda nebude.“

V Bratislave sa nikdy nestretla s tým, že by mal niekto problém s jej pôvodom, ale tentoraz jej napadlo, že asi niekomu v susedstve môže prekážať. Trebárs, že je to človek, čo nemá rád Maďarov a myslí si, že aj jej Peugeot šoféruje nejaký Maďar.

„Ale potom som raz popri mojom aute našla prepichnutý aj jeden Vranov nad Topľou. Tak som si povedala – nie som v tom sama. Očividne tam niekto rezal pneumatiky všetkým cezpoľným.“

Rozdeľujú nás autá

Miša žije v Bratislave už od roku 2002. Prisťahovala sa, tak ako väčšina, za prácou. I keď ju incidenty s pneumatikami v tom čase celkom rozčuľovali, nikdy nezískala dojem, že by v Bratislave existovala nejaké nevraživosť medzi cépečkármi a domácimi.

„Ono to bolo skôr tak, že sme v okolí mali nejakého čudného človeka, ktorý si takto niečo dokazoval. Ani normálne pri bežnom šoférovaní po Bratislave nemám pocit, že sa niekto ku mne správa škaredo len preto, že som NZ. Tak, ako ja nerozdeľujem ľudí podľa toho, odkiaľ sú, nerobí to podľa mňa ani väčšina Bratislavčanov.“

Veľmi podobne hovorí Peter. Mladý Prešovčan prišiel v roku 2009 do hlavného mesta na vysokú školu a po nej zostal pracovať v bratislavskej firme, ktorá robí v cestovnom ruchu. „Jasné, že občas niekto niečo napíše proti východniarom na Facebooku, ale reálny život nevyzerá tak ako na Facebooku,“ hovorí.

„Jedna z mála vecí, čo sa mi stala – na auto mi niekto nalepil nálepku s tromi postavičkami z Káčerova a nápisom Organizovaná jednotka pre boj s východom. Ale to sa stalo viacerým mojim kamarátom, ktorí majú auto s prešovskou poznávacou značkou. Raz mi ešte jedna pani, ktorá rozdávala letáky, vyčítala, že my východniari berieme miestnym robotu, ale to sa naozaj stalo len raz.“

Mimochodom, vlajku s nálepkou „Bratislava bez východniarov“ si nosili niektorí fanúšikovia hokejového Slovana Bratislava na finálové zápasy extraligy s Košicami v apríli 2012. O sezónu neskôr hral Slovan už v KHL.

Exodus z Bratislavy pred dušičkovým víkendom. Foto N – Vladimír Šimíček

Koľko je vlastne cezpoľných?

Obrázok o tom, koľko je v Bratislave vlastne cezpoľných, sa dal dobre urobiť uplynulý dušičkový víkend. Najprv v piatok na preplnenej hlavnej stanici a potom v sobotu či nedeľu dopoludnia na poloprázdnych bratislavských uliciach.

Železničná spoločnosť hovorí, že pred sviatočným víkendom prepraví až dvojnásobok cestujúcich.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie